Maliar (súhvezdie)
| Maliar | |
 | |
| Latinský názov | Pictor |
|---|---|
| Skratka | Pic |
| Genitív | Pictoris |
| Symbolické vyjadrenie | maliar |
| Rektascenzia | 5,5h |
| Deklinácia | -55° |
| Plocha | 247 štvorcových stupňov Poradie: 59 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Pic (Zdanl. magnitúda 3,25) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 10. december |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 10. jún |
Maliar je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 ako Maliarsky podstavec (z lat. Pluteum Pictoris). IAU v roku 1925 pri úprave súhvezdí skrátila názov na Pictor, teda Maliar.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Pic | α Pic | 3,27m |
| β Pic | β Pic | 3,85m |
Maliar je pre vizuálne pozorovanie nezaujímavým súhvezdím. Jeho najjasnejšou hviezdou je alfa s magnitúdou 3,27. Je to biela hviezda približne 100 svetelných rokov vzdialená.
Slabšia, no známejšia beta Pictoris je mladá hviezda, okolo ktorej bol v roku 1984 objavený plynovo-prašný disk, v ktorom by sa mohli rodiť planéty. Chladný disk svietiaci jasne len na infračervených vlnových dĺžkach. Zvlnenie vnútornej oblasti prachového prstenca lemujúceho hviezdu prezradilo, že v disku sa už sformovali najmenej dve planéty hmotnosti Jupitera. Jedna z nich bola označená ako Beta Pictoris b a je asi 100-krát slabšia ako jej hviezda. Definitívne potvrdenie, že ide o planétu, prišlo v roku 2010. Sústava beta Pictoris je teda takmer určite planetárna sústava v procese svojho vzniku.
Gama Pictoris je posledná hviezda základného obrazca, ktorý má podobu lomenej čiary alebo úzkeho, pretiahnutého trojuholníka. Je to oranžový obor.
Dvojhviezdu iota Pictoris ľahko rozlíšime 5 cm ďalekohľadom. Jej zložky s magnitúdami 5,6 a 6,4 delí odstup 12,3“. Dunlop 21 je takisto dvojhviezda so zložkami s magnitúdami 5 a 6. Dajú sa rozdeliť už triédrom.
Kapteynova hviezda mala v roku 1897, keď ju objavil a zmeral astronóm Jakob C. Kapteyn, zo všetkých známych hviezd najväčší vlastný pohyb a to 8,7“ za rok. Neskôr toto prvenstvo získala ešte rýchlejšia Barnardova hviezda v súhvezdí Hadonosa, Kapteynova hviezda sa však drží na druhom mieste. Vzdialenosť mesačného priemeru precestuje na oblohe za 206 rokov. Je to tiež jedna z našich najbližších hviezd – dvadsiata deviata, ak nepočítame Slnko.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Maliar neobsahuje žiadnu hviezdokopu či hmlovinu, len zopár malých slabých galaxií sotva viditeľných v 20-centimetrovom ďalekohľade. K najlepším z nich patria NGC 1705 a NGC 1803.
Pictor A je rádiová galaxia, ktorej dominuje skoro milión svetlených rokov dlhý prúd hmoty.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Maliar je z územia Slovenska nepozorovateľný. Nachádza sa južne pod Holubicou, západne od veľmi jasného Canopu zo súhvezdia Kýlu a východne od Veľkého Magellanovho mraku.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Maliar, s. 494 – 495.
