Preskočiť na obsah

Južná koruna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Južná koruna
Mapa súhvezdia Južná koruna
Mapa súhvezdia Južná koruna

Latinský názovCorona Australis
SkratkaCrA
GenitívCoronae Australis /
Coronae Austrinae
Symbolické vyjadrenieJužná koruna
Rektascenzia18,6h
Deklinácia-40°
Plocha128  štvorcových stupňov
Poradie: 80
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα CrA
(Zdanl. magnitúda 4,1)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August

Južná koruna (Corona Australis) je jedno zo súhvezdí modernej astronómie a bolo tiež jedným zo súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Neviaže sa k nemu nijaká legenda.

Má len tretinovú rozlohu jasnejšej Severnej koruny. Aj keď jas nijakej hviezdy nepresahuje 4. magnitúdu, krátka krivka vytvorená z hviezd dobre charakterizuje korunu. Nielen menom, ale aj tvarom pripomína Severnú korunu. Toto súhvezdie v zemepisných šírkach Slovenska nevychádza celé nad obzor a časť jej obrazca nikdy neuvidíme.

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α CrA Alphekka Meridiana 4,1m
β CrA β CrA 4,1m
γ CrA γ CrA 4,23m

Južná koruna je pomerne malé súhvezdie so slabšími hviezdami. Alfa Coronae Austrinae sa fyzikálnymi vlastnosťami veľmi podobá Síriovi. Beta Coronae Austrinae je osamotený oranžový obor takmer rovnakej jasnosti ako alfa. Gama Coronae Austrinae, najsevernejšia v obrazci koruny, sa vo väčšom amatérskom ďalekohľade ukáže ako tesná dvojhviezda. Obe zložky patria do rovnakej spektrálnej triedy F8 V. Epsilon Coronae Austrinae je pomerne jasná premenná hviezda typu W Ursae Maioris. Kappa Coronae Austrinae je ľahko pozorovateľnou zdanlivou dvojhviezdou.

K premenným hviezdam patria R Coronae Austrinae a TY Coronae Austrinae.

Nakoľko súhvezdím prechádza Mliečna cesta, môžeme v ňom pozorovať množstvo svetlých a tmavých hmlovín. Najviac ich je v blízkosti hviezdy gama Coronae Austrinae. Tie najjasnejšie sú NGC 6726, NGC 6727 a NGC 6729. Relatívne jasnou planetárnou hmlovinou je IC 1297.

Južná koruna obsahuje aj jednu guľovú hviezdokopu: NGC 6541. Je na hranici viditeľnosti voľným okom, ale v našich zemepisných šírkach zostáva stále pod obzorom.

Zaujímavosťou tohto súhvezdia je to, že sa v ňom nachádza naša najbližšia známa neutrónová hviezda s označením RX J185635-3754. Je od nás vzdialená iba 200 svetelných rokov. Jej zdanlivá jasnosť dosahuje +26 magnitúd, čím je 100-miliónov ráz slabšia ako hviezdy viditeľné voľným okom. Je to osamotená neutrónová hviezda, ale častejšie sa neutrónové hviezdy vyskytujú ako zložky neutrónovej dvojhviezdy.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Južná koruna, s. 283 – 284.