Jednorožec (súhvezdie)

	Jednorožec
	Mapa súhvezdia Jednorožec
Latinský názov	Monoceros
Skratka	Mon
Genitív	Monocerotis
Symbolické vyjadrenie	jednorožec
Rektascenzia	6h
Deklinácia	0°
Plocha	482 štvorcových stupňov; Poradie: 35
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	α Mon ; (Zdanl. magnitúda 3,94)
Meteorický roj	Monocerotidy; Alfa Monocerotidy;
Susedné súhvezdia	Malý pes; Blíženci; Orión; Zajac; Veľký pes; Korma; Hydra;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −80°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Jednorožec je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Jakob Bartsch v roku 1624 v diele Usus Astronomicus Planisphaerii Stellati. Z územia Slovenska ho možno pozorovať v zimnom oddobí.

Vznik súhvezdia Jednorožec neopisuje nijaká báj, pretože je to novodobé súhvezdie. Pozostáva len zo slabých hviezd. Je pomenované po legendárnom zvierati, ktoré je výtvorom ľudskej fantázie. Malo mať telo koňa a uprostred čela dlhý roh, malo byť veľmi rýchle a veľmi nebezpečné. Nikto ho nikdy nevidel, ale asi na základe mýtov o jeho rýchlosti a nebezpečnosti sa v stredovekých lekárňach za veľké peniaze predával „roh jednorožca“, z ktorého bol podľa mastičkárov veľmi účinný liek. V skutočnosti zrejme išlo o roh nosorožca.

Hviezdy

Jednorožec leží v hustých hviezdnych poliach, ale nijaká z jeho hviezd nie je príliš výrazná. Alfa Monocerotis má magnitúdu 3,94. Nemá však nijaké meno a nie je ničím pozoruhodná. Zaujímavejšia je trojhviezda beta Monocerotis alebo 11 Monocerotis s celkovou jasnosťou 3,76 mag, čím je zároveň najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Je to viacnásobná hviezda.

Delta Monocerotis je veľmi tesný dvojhviezdny systém. Hlavná zložka má jasnosť 4,7 mag a sprievodca v odstupe 2,9“ má 8,0 mag. Ďalšou dvojhviezdou je epsilon Monocerotis alebo 8 Monocerotis, pričom hlavná zložka má 4,5 magnitúd a sprievodca 6,7 mag. Ich uhlová vzdialenosť je 13,2“ a dokážeme ich rozlíšiť ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5 cm. Inou dvojhviezdou, len optickou, je zeta Monocerotis. Hlavná zložka má jasnosť 5 magnitúd, jej sprievodca 8,5 magnitúd a delí ich vzdialenosť 66,4“. Vo vzdialenosti 32,0 oblúkových sekúnd sa nachádza ďalšia hviezda. Na vyhľadanie oboch sprievodcov potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu asi 8 cm.

R Monocerotis je premenná hviezda obklopená hmlovinou, ktorá je známa ako Hubblova premenná hmlovina. Ďalšou premennou hviezdou obklopenou hmlovinou je známa premenná hviezda V838 Monocerotis.

Plaskettova hviezda je objekt šiestej magnitúdy pozostávajúci z dvojice extrémne hmotných a horúcich hviezd typu O. Je to spektroskopická dvojhviezda, čo znamená, že jej zložky sa nedajú nijakými ďalekohľadmi odlíšiť.

Hviezda HR 2622 má jednu známu hmotnú exoplanétu.

Objekty

Objektov je v súhvezdí pomerne dosť, za čo vďačí svojej polohe na Mliečnej ceste. Mliečna cesta v Jednorožcovi je však chudobnejšia ako v opačnom smere, čiže v Strelcovi. Asi 20 000 ly za hviezdami Jednorožca je okraj disku našej Galaxie.

Na severe súhvezdia, blízko rozhrania so súhvezdím Blíženci, leží otvorená hviezdokopa NGC 2264. Nazýva sa aj hviezdokopa Vianočný stromček. Blízka hmlovina má názov Kónus, či Kužeľová hmlovina. Hmlovina Kónus je zužujúca sa pracho-plynová oblasť, ktorá sa nachádza na okraji búrlivej hviezdotvornej oblasti. Hviezdokopa má celkovú magnitúdu až 3,9, ale je značne zložitá a roztrúsená. Najjasnejšia hviezda tejto hviezdokopy je S Monocerotis. Ako napovedá písmeno S v označení, je to premenná hviezda, S Mon je nadobor typu O7, mimoriadne horúci a intenzívne žiariaci objekt. Okrem toho je tiež viacnásobným hviezdnym systémom.

Trochu južnejšie od NGC 2264 sa nachádza otvorená hviezdokopa NGC 2244 s hmlovinou NGC 2237. Hmlovina je známa ako hmlovina Rozeta alebo Rosetta. Hmlovina je málo jasná a rozľahlá (priemer asi 80 oblúkových minút), preto sa ťažko pozoruje menšími ďalekohľadmi. V ďalekohľade možno vidieť len tri najjasnejšie časti hmloviny, ale charakteristický tvar ruže sa ukáže až na astrofotografii.

Pekná otvorená hviezdokopa M50 sa nachádza v južnej časti Jednorožca a možno ju pozorovať aj triédrom. Ďalšie jasnejšie otvorené hviezdokopy v tomto súhvezdí sú napríklad NGC 2301, NGC 2215, NGC 2353, NGC 2286, NGC 2335, NGC 2506, NGC 2345, NGC 2215 a iné.

V Jednorožcovi sa nachádza množstvo mladých hviezd, ktoré patria do tzv. hviezdnych asociácií. Doteraz bolo katalogizovaných vyše 60 hviezdnych asociácií. Ich priemery bývajú maximálne niekoľko sto svetelných rokov. Ich hviezdy sa od seba vzďaľujú rýchlosťou zvyčajne 1 až 3 km/s, čo platí aj pre asociáciu Monoceros. Z rýchlosti rozpínania asociácií sa dá odvodiť ich vek. Ten zvyčajne dosahuje iba niekoľko miliónov rokov. Ďalšie známe asociácie sa nachádzajú v súhvezdiach Orión, Perzeus a Jašterica.

V slabej planetárnej hmlovine Červený obdĺžnik je protoplanetárny disk, v ktorom družica ISO objavila kryštáliky kremičitanov. Tento objav potvrdil, že planéty môžu vznikať aj okolo zanikajúcich hviezd, nielen okolo vznikajúcich, ako sa dovtedy predpokladalo.

Zdroj

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Jednorožec, s. 430 – 435.