Holubica (súhvezdie)
| Holubica | |
 | |
| Latinský názov | Columba |
|---|---|
| Skratka | Col |
| Genitív | Columbae |
| Symbolické vyjadrenie | holubica |
| Rektascenzia | 6h |
| Deklinácia | -35° |
| Plocha | 270 štvorcových stupňov Poradie: 54 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | Phact (α Col) (Zdanl. magnitúda 2,65) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +50° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
Holubica je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Augustín Royer v roku 1679. Predtým bola Holubica súčasťou súhvezdia Veľký pes.
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]K tomuto súhvezdiu južnej oblohy sa neviaže grécka báj, ale biblický príbeh. Podľa neho je loď Argo pokladaná za Noemovu archu, v ktorej sa pri potope sveta zachránil patriarcha aj so svojou rodinou a všetkými zvieratami. Dážď padal štyridsať dní a štyridsať nocí. Keď konečne prestalo pršať, Noe vypustil na prieskum okolia holubicu. Tá sa vrátila so zelenou ratolesťou v zobáku. Bol to znak toho, že bola na pevnine a teda že vody ustupujú (Genesis 8; 6 – 12).
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Col | Phact | 2,6m |
| β Col | Wezn | 3,12m |
α Columbae, najjasnejšia hviezda súhvezdia, u nás vystupuje nanajvýš asi 6° nad južný obzor (večer koncom januára a začiatkom februára). Má meno Phact a je to dvojhviezda. β, Wezn, je oranžový obor. Jej meno pochádza z rovnakého základu ako meno Wezen patriace delta CMa.
Mí Columbae je rýchlo sa pohybujúca hviezda, pravdepodobne vymrštená z Veľkej hmloviny v Orióne pred 2,5 miliónmi rokov. Astronómovia predpokladajú, že kedysi tvorila dvojhviezdny systém s AE Aurigae, ktorá sa od oblasti Orióna vzďaľuje opačným smerom. Dvojica sa rozpadla vplyvom blízkeho prechodu okolo inej hviezdy.
Dlhoperiodická premenná hviezda T Columbae mení svoju magnitúdu od 6,6 po 12,6 v perióde 225,2 dňa.
Deep-sky objekty
[upraviť | upraviť zdroj]V malom súhvezdí ležiacom mimo Mliečnej cesty nie je veľa zaujímavých objektov. NGC 1851 je nenápadná guľová hviezdokopa. Najjasnejšia galaxia v súhvezdí je NGC 1808 s celkovou magnitúdou okolo 10, ale je nevýrazná. Ďalšou podobne jasnou či skôr podobne slabou galaxiou je NGC 1792.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Holubicu môžeme identifikovať ako pokrivenú líniu hviezd južne od Zajaca. Na tejto línii sa nachádzajú aj dve najjasnejšie hviezdy súhvezdia, alfa a beta. Pod ňou sú hviezdy súhvezdia Korma, vľavo zase Veľký pes. Malá južná časť súhvezdia v našich zemepisných šírkach už nevychádza nad obzor.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Holubica, s. 459–460.