Vlk (súhvezdie)
Vlk | |
| |
Latinský názov | Lupus |
---|---|
Skratka | Lup |
Genitív | Lupi |
Symbolické vyjadrenie | vlk |
Rektascenzia | 15h |
Deklinácia | −43° |
Plocha | 334 štvorcových stupňov Poradie: 46 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
Najjasnejšia hviezda | (α Lup) (Zdanl. magnitúda 2,3) |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +35° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Jún | |
Vlk (Lupus) je južné súhvezdie, jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie a tiež jedno z Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa medzi súhvezdiami Kentaur a Škorpión. U nás vychádza iba jeho severná časť od júna do polovice augusta. Obsahuje 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, najjasnejšia hviezda sa nazýva α Lup.
Podľa gréckej mytológie predstavuje arkádskeho kráľa Lykaóna, ktorý sa vyvyšoval nad bohov. Raz chcel vyskúšať najvyššieho boha Dia a predložil mu na stôl ľudské mäso. Zeus to však vedel, Lykaóna premenil na vlka a za trest umiestnil na oblohu.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
α Lup | Kakkab | 2,3m |
β Lup | Kekouan | 2,86m |
γ Lup | γ Lup | 2,8m |
Súhvezdie obsahuje niekoľko pomerne jasných hviezd. Žiadna síce nedosahuje prvú magnitúdu, ale tri majú jasnosť vyššiu ako tri magnitúdy. Tieto tri a s nimi aj zopár ďalších sú žeravé, modrobiele hviezdy a členy hviezdnej asociácie Škorpión-Centaurus. Vlk je známy aj početnými dvojhviezdami, ktoré vzbudzujú záujem amatérskych pozorovateľov.
Najjasnejšou hviezdou je alfa niekedy nazývaná Men, modrobiely obor. Zriedkavo sa označuje aj arabským menom Kakkab. Beta Lupi, Kekouan, u nás taktiež nevychádza. Je horúcejšia – 22 650 K – ako Kakkab. Gama Lupi síce nad obzor vystupuje, ale len do výšky iba jednej tretiny stupňa. Skladá sa z dvoch hviezd obiehajúcich spoločné ťažisko. Najvyššie spomedzi všetkých jasných hviezd Vlka u nás vychádza chí Lupi, spektroskopická dvojhviezda.
Dvojhviezdy a trojhviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Epsilon Lupi s magnitúdou 3,31 má spoločníka s magnitúdou 9,1. Ďalšou dvojhviezdou je zéta Lupi. Jej zložky s magnitúdami 3,41 a 6,74 sú k sebe zviazané gravitačným putom. Peknú dvojhviezdu tvorí kappa Lupi, ktorej zložky s jasnosťami uvádzanými v rozsahu 3,9 – 4,1 a 5,5 – 6,0 majú vzájomný odstup 26,7″. O niečo ťažšie je rozoznateľná trojhviezda éta Lupi, ktorej jasnejšie zložky s magnitúdami 3,6 a 7,6 delí odstup 14,14″ – 15,2″. Zložky dvojhviezdy lambda Lupi delí len niekoľko desatín oblúkovej sekundy. Ich magnitúdy sú 4,47 a 5,27. Ksí Lupi má zložky jasné 5,1 – 5,3 a 5,6 – 5,8 mag a sú od seba vzdialené 10,4″. Pí Lupi má magnitúdy zložiek 4,6 a 4,7, ale sú navzájom vzdialené len 1,4″. Mí Lupi je tiež trojhviezda. Hlavné zložky majú magnitúdy 5,1 a 5,2 (vzdialenosť 1,2″) a vo vzdialenosti 23,7″ je tretia hviezda s magnitúdou 7,2.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Nakoľko týmto súhvezdím prechádza Mliečna cesta, nachádza sa v ňom aj niekoľko hmlistých objektov. V tejto oblasti sa však vyskytuje aj veľa medzihviezdneho plynu a prachu, ktorý mnohé objekty zatieňuje.
V súhvezdí sa nachádza bohatá otvorená hviezdokopa NGC 5822. Obsahuje viac ako 100 slabých hviezd. Jej vzdialenosť od nás je 1 800 svetelných rokov.
Blízko hranice s Kentaurom možno nájsť planetárnu hmlovinu IC 4406. Na zložených snímkach z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu je pretkávaná temným prachom, ktorý sa podobá na cievky v ľudskom oku. To jej vyslúžilo prezývku Sietnica. V uhlovej blízkosti tejto hmloviny nájdeme aj pomerne jasnú galaxiu NGC 5643.
V súhvezdí Vlk, v uhlovej blízkosti hviezdy Kekouan, vzplanula najjasnejšia zaznamenaná supernova vôbec, ktorej svetlo dosiahlo Zem v roku 1006, preto má označenie SN 1006. Podľa popisov vtedajších autorov sa odhady pohybujú od -7,5 po -9,5 magnitúd.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezdy Vlka nie sú slabé, ale súhvezdie je tak málo známe, že prakticky nemá veľmi zaužívané spojnice. Jeho obrazec je síce výrazný, no podoba s vlkom tu nie je žiadna. Plochu, kde sa nachádza, nájdeme medzi výraznými súhvezdiami Škorpión a Kentaurus. Celého Vlka môžeme pozorovať až od 33. stupňa severnej zemepisnej šírky južnejšie.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Vlk, s. 168 – 171.
- HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
- KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
- MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
- KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)