Eridanus (súhvezdie)

	Eridanus
	Mapa súhvezdia Eridanus
Latinský názov	Eridanus
Skratka	Eri
Genitív	Eridani
Symbolické vyjadrenie	rieka
Rektascenzia	3,25h
Deklinácia	−29°
Plocha	1138 štvorcových stupňov; Poradie: 6
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	4
Najjasnejšia hviezda	Achernar (α Eri) ; (Zdanl. magnitúda 0,46)
Susedné súhvezdia	Veľryba; Pec; Fénix; Hodiny; Rydlo; Zajac; Orión; Býk;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +?° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Eridanus, Eridanus (lat.), gen. Eridani, skr. Eri je šieste najväčšie súhvezdie z 88 súhvezdí modernej astronómie. Bolo tiež jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Eridanus je na večernej oblohe viditeľný na Slovensku od začiatku novembra do konca marca. Jeho severná časť kulminuje o polnoci v polovici novembra 40° nad južným obzorom.

Je to rozsiahle súhvezdie južnej oblohy ležiace juhozápadne od Orióna. Predstavuje bájnu rieku Eridanus z gréckej mytológie, terajší Pád.

Eridanus zaberá na oblohe 0,347 sr. Obsahuje 100 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m; najjasnejšia hviezda je Achernar. Hviezda ε Eri má malú rotačnú rýchlosť, čo vyvoláva predpoklad, že môže mať planéty, ktorým odovzdala časť svojej hybnosti. Ak je táto domnienka správna, planetárna sústava ε Eri je jednou z najbližších k Zemi (10,76 ly). Biely trpaslík 40 Eridani B má zdanlivú jasnosť 11,3^m. Jeho hmotnosť je v porovnaní so Slnkom 0,43-násobne a hustota 100 000-násobne väčšia. Špirálová galaxia NGC 1300 má uprostred temnú priečku. Planetárna hmlovina NGC 1535 má tvar nepravidelného prstenca.

Mytologický pôvod

Toto dlhé súhvezdie vinúce sa od Orióna hlboko na juh už oddávna pripomínalo ľuďom rieku. Egypťania v ňom videli obraz posvätného Nílu, antickí Európania pravdepodobne zase severotaliansku rieku Pád. S Pádom ho stotožňuje aj antická báj o Faethónovi, synovi boha Slnka Helia. Faethón raz uprosil otca, aby mu požičal jeho slnečný voz. Márne ho Helios odhováral, že riadenie voza je ťažké a nebezpečné, Faethón trval na svojom. Jazdu na slnečnom voze skutočne nezvládol, pretože jeho kone sa zľakli obrovského škorpióna na oblohe. Zdesený Faethón pustil otiaže z rúk a neriadený záprah pobiehal zmätene po oblohe. Žiar sálajúci z ohnivého voza ničil Zem a všetko živé na nej. Aby Zeus zachránil svet, zrazil Faethóna bleskom zo slnečného vozu dole. Nešťastný Faethón letel vesmírom ako padajúca hviezda a utopil sa vo vodách Eridanu. Jeho sestry Heliady nariekali nad jeho krutým osudom. Boli preto premenené na topole po oboch stranách rieky. Iná povesť hovorí, že po Eridane sa plavil Iáson na bájnej lodi Argó na svojej ceste za zlatým rúnom.

Najvýznamnejšie hviezdy

B	F	Meno	Zdanlivá hviezdna veľkosť
α Eri	70 Eri	Achernar	0,46
β Eri	67 Eri	Cursa	2,78
γ Eri	34 Eri	Zaurak	2,97
δ Eri	23 Eri	Rana	3,52
ε Eri	18 Eri	Ran	3,73
θ Eri	-	Acamar	2,88
η Eri	3 Eri	Azha	3,89
ο¹ Eri	38 Eri	Beid	4,04
ο² Eri	40 Eri	Keid	4,43
τ¹ Eri	1 Eri	Tau1 Eridani	4,46
τ² Eri	2 Eri	Angetenar	4,75
υ² Eri	52 Eri	Theemin	3,80
e Eri	82 Eri	82 Eridani	4,25
l Eri	53 Eri	Sceptrum	3,87
q¹ Eri	-	q1 Eridani	5,52
-	58 Eri	58 Eridani	5,49
-	-	T Eridani	10,60
-	-	HR 1614	6,21
-	-	BD-19°733	7,09

Hoci ide o rozľahlé súhvezdie, nie je v ňom veľa jasných hviezd s výnimkou alfy menom Achernar. Nachádza sa na konci rieky Eridanus, čomu zodpovedá aj jeho názov pochádzajúci z arabského Achir, „koniec“ a Nahr, „rieka“. Je najjasnejšou hviezdou súhvezdia a deviatou najjasnejšou hviezdou oblohy. V našich zemepisných šírkach však zostáva trvale pod obzorom.

Beta Eridani Cursa (môže sa písať ako Kursa) sa nachádza na opačnom konci „rieky“ ako Achernar, na severovýchode v zdanlivej blízkosti jasnej hviezdy Rigel z Orióna. Od Rigelu ju delia len tri oblúkové stupne. Podľa starších vyobrazená sa táto hviezda s jasnosťou 2,78 mag priraďovala ešte k Oriónu.

Gama Eridani nesie meno Zaurak, čo znamená „čln“. Rovnako ako Cursa, aj Zaurak je od nás viditeľný, ale nie je nijako zvlášť výrazný (magnitúda 2,97, pri svojej malej výške nad obzorom je ešte slabší). Delta Eridani sa volá Rana, „žaba“, hviezda epsilon ležiaca v zdanlivej blízkosti Rany je bezmenná. Epsilon Eridani je menšia a chladnejšia ako Slnko, inak je mu ale dosť podobná. Niekoľkoročné pozorovania rôznymi ďalekohľadmi ukázali, že hviezdu obieha minimálne jedna planéta.

Zéta Eridani Zibal má magnitúdu 4,8, ale bola hodnotená aj magnitúdou 3. Dôkaz jej dlhodobého slabnutia je silnejší ako vo väčšine podobných prípadov. Azha (z arabčiny „jasnejšia“) je meno hviezdy éta Eridani. Théta Eridani sa nazýva Acamar, čo znamená „jasnejšia“, podľa iného zdroja „posledná v rieke“, hoci sa nenachádza na konci, ale v dvoch tretinách tohto súhvezdia. Predpokladá sa, že v historickom období zoslabla z prvej na tretiu magnitúdu, aj keď o tom neexistuje dostatočný dôkaz.

Hviezdy omikrón 1 a omikrón 2 Eridani sú pomenované Beid a Keid. Táto dvojica je na oblohe dosť blízko seba, ale fyzicky spolu nesúvisia. Keid je so svojou vzdialenosťou 16,2 svetelného roka ďalšou z našich najbližších hviezd. Navyše je viacnásobnou hviezdou.

Ďalšou pomenovanou hviezdou je tau Eridani Angetenar, ktorej názov znamená „ohyb rieky“. Hviezd označených tau je v tomto súhvezdí až 9. Tiahnu sa z východu na západ v oblasti s rektascenziou okolo 3 – 4 hodín a s deklináciou okolo −20°. Najjasnejšia z nich je tau4 s magnitúdou 3,7. Menom Angetenar sa označuje len tau2 Eridani.

Už 5 cm ďalekohľadom môžeme pozorovať dvojhviezdu 32 alebo W Eridani. Jej spoločníci s jasnosťami 5,0 a 6,4 mag. ležia v odstupe 6,9“. Súhvezdie inak nie je príliš bohaté na zaujímavé hviezdy a jasné objekty.

Objekty

NGC 1300, špirálová galaxia s výraznou priečkou

Hmloviny

V blízkosti Rigelu, trochu západne od neho, sa nachádza hmlovina IC 2118 s názvom Hlava čarodejnice. Je to modrá prachová reflexná hmlovina, ktorej jemný prach odráža svetlo Rigelu. Nachádza sa vo vzdialenosti asi 1000 svetelných rokov. Vizuálne je nepozorovateľná, ale zobrazí sa na snímkach s dlhou expozičnou dobou. Jej uhlový premer je 180 oblúkových minút.

Na severnej strane súhvezdia možno pozorovať planetárnu hmlovinu NGC 1535. Jej celková jasnosť je 9 magnitúd a dá sa vyhľadať len 10 a viac centimetrovým ďalekohľadom.

Galaxie

V súhvezdí Eridana je množstvo galaxií, ale všetky sú slabé. Najjasnejšia z nich je NGC 1291 s magnitúdou 10,2 (podľa iného zdroja až 8,5). Asi 3° severne od hviezdy tau4 leží amatérskym ďalekohľadom ťažko pozorovateľná, zato zo snímok Hubbleovho ďalekohľadu známa galaxia NGC 1300. Je to pekný príklad špirálovej galaxie s priečkou. Celková jasnosť tohto objektu je 11,3 (10,4) magnitúd.

NGC 1332 a NGC 1407 sú dve eliptické galaxie s jasnosťami 10,3 a 9,8 mag. NGC 1132 je tiež eliptická galaxia nachádzajúca sa takmer na hranici s Veľrybou. Dosahuje jasnosť len 14. magnitúd, ale je na nej pozoruhodné to, že na rozdiel od iných eliptických galaxií je osamotená, teda nie je členom nijakej kopy galaxií. NGC 1309 je špirálová galaxia s jasnosťou 11,6 mag, na ktorú sa dávame priamo zhora. NGC 1531 a NGC 1532 sú dvojicou tzv. interagujúcich galaxií, čiže galaxií, ktoré sú fyzicky tak blízko seba, že sa gravitačne navzájom deformujú. Napokon je tu ešte mladá eliptická galaxia NGC 1700 vo východnej časti súhvezdia, ktorá vykazuje známky rotujúceho disku so šírkou 90 000 svetelných rokov s teplotou mnoho miliónov stupňov. Tento jav neobvyklý pre eliptickú galaxiu sa tiež pripisuje gravitačnému splynutiu dvoch galaxií v minulosti.

Poloha

Eridanus je dlhé kľukaté súhvezdie, ktoré sa vinie od západnej strany Orióna ďaleko na juh takmer do deklinácie -60°. U nás je nad obzorom viditeľná iba jeho severná časť, najlepšie v decembri večer. Začiatok tohto súhvezdia sa dá ľahko nájsť pomocou jasnej hviezdy Cursa v blízkosti ešte jasnejšieho Rigelu zo súhvezdia Orión. Predstaviť si však v duchu lineárne spojnice tiahnuce sa najprv na západ, potom na juh, juhovýchod a napokon viac-menej na juhozápad nie je jednoduché. Súhvezdie ukončuje jasný Achernar z našich zemepisných šírok nepozorovateľný, ktorý sa nachádza v blízkosti hviezdy alfa Hydri. Ostatné hviezdy nie sú ani zďaleka také výrazné. Na severozápade Eridanus hraničí s podobne rozložitou a nevýraznou Veľrybou.

Zdroje

Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Eridanus, s. 438 – 443.