Jašterica (súhvezdie)
| Jašterica | |
 | |
| Latinský názov | Lacerta |
|---|---|
| Skratka | Lac |
| Genitív | Lacertae |
| Symbolické vyjadrenie | jašterica |
| Rektascenzia | 22,5h |
| Deklinácia | +45° |
| Plocha | 201 štvorcových stupňov Poradie: 68 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Lac (Zdanl. magnitúda 3,77) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október | |
Jašterica je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687. Je to jesenné súhvezdie.
Hoci je toto malé súhvezdie obklopené samými starovekými súhvezdiami s mytologickým pôvodom, k nemu samotnému sa nijaká grécka legenda neviaže, pretože je dosť nezreteľné. Súhvezdie pomenoval pred vyše 300 rokmi v Gdansku Johannes Hevelius. Ďalšie dva návrhy – „Sláva Pruska“ na počesť Friedricha Veľkého od Johanna Bodeho a francúzsky návrh Žezlo a Ruka Spravodlivosti na počesť Ľudovíta XIV. – boli časom zabudnuté.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Lac | α Lac | 3,8m |
| β Lac | β Lac | 4,42m |
Najjasnejšia hviezda je nepomenovaná alfa Lacertae s magnitúdou 3,76. Je to biela hviezda hlavnej postupnosti. Vo vzdialenosti 36 oblúkových minút od seba má zdanlivého sprievodcu dvanástej magnitúdy.
Ostatné hviezdy súhvezdia sú slabšie a pre malé ďalekohľady ničím zaujímavé. 2 Lacertae a 5 Lacertae sú spektroskopické dvojhviezdy. Na rozdiel od nich možno zložky sústav 8 Lacertae, 10 Lacertae, Struve 2594, Struve 2902 a Struve 2942 odlíšiť ďalekohľadmi.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta, preto v ňom možno nájsť niekoľko otvorených hviezdokôp. NGC 7243 obsahuje približne 40 hviezd a môžeme ju pozorovať aj triéídrom. Má jasnosť 6,4 magnitúd. Jej vzdialenosť od Zeme je zhruba 2 600 svetelných rokov. Ďalšia, o niečo slabšia otvorená hviezdokopa, je NGC 7209 na hranici s Labuťou. Má celkovú zdanlivú jasnosť 6,7 magnitúd a obsahuje asi 50 hviezd s jasnosťou v rozpätí od 8,5 do 10,5 magnitúd. Možno ju vidieť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Jej vzdialenosť od Zeme je 4 300 svetelných rokov.
V najsevernejšej časti súhvezdia sa zjavila pred vyše 60 rokmi známa nova – Nova Lacertae 1936.
Toto súhvezdie sa stalo známym vďaka nenápadnému objektu, ktorý bol pôvodne považovaný za premennú hviezdu a dostal označenie BL Lacertae. Ide o blazar, objekt podobný kvazarom, pričom zdrojom jeho žiarivosti je pravdepodobne obria čierna diera s hmotnosťou niekoľko miliónov hmotností Slnka.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Jašterica je malé a nevýrazné súhvezdie tvorené len slabšími hviezdami. Je však obklopené zreteľnými a ľahko nájditeľnými súhvezdiami, najmä Labuťou, s ktorou susedí na západnej strane. Možno ju nájsť priamo pod Cefeom.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Jašterica, s. 308 – 310.