Redaktor:Martingazak:pieskovisko5
Boje pri Jelšave a Muráni | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Slovenského národného povstania | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Partizánska brigáda Jánošík | maďarská armáda 18. SS divízia Horst Wessel | ||||||
Velitelia | |||||||
Ondrej Spústa Ivan Fiodorovič Riabykin |
|||||||
Slovenské národné povstanie |
---|
Ružomberok – Brezno – Liptov – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana – Veľký bok |
Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela boli povstalecké akcie v údolí Hnilca v septembri a októbri 1944. Mlynky obsadil 11. septembra 1. oddiel Jána Katrušina partizánskej brigády Jánošík a držal tento najvýchodnejší cíp povstaleckého územia až do záverečnej ofenzívy nemeckých vojsk 20. októbra. Z Mlynkov podnikali partizáni diverzné akcie. 1. októbra prepadli prekvapivým útokom nemeckú obec Vondrišel. Po zahájení generálnej nemeckej ofenzívy boli partizáni z obce vytlačení a ustúpili z údolia Hnilca a popod Kráľovu hoľu do Pohorelej.[1]:87-114 Asi 10 000 príslušníkov nemeckej menšiny Dolného Spiša bolo ešte na jeseň 1944 evakuovaných do Rakúska a Sudetonemeckej župy. Vondrišel bol oslobodený 24. januára 1945.[2]:174
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Po vypuknutí Slovenského národného povstania ostala Hnilecká dolina mimo povstaleckého územia. Stočlenná nemecká skupina Vosshagen postupovala z Košíc cez Štós, Smolník a Švedlár v sprievode ozbrojených domobrancov až do Vondrišla, kde obsadili žandársku i železničnú stanicu, poštu a vyhlásili mobilizáciu všetkých mužov vo veku 18 – 50 rokov. Oddiel za pomoci miestnych cigánov vybudoval na okraji obce päť guľometných hniezd. V časti Hütterstein nemecká jednotka napadla technický prápor slovenskej armády, ktorý sa presúval z Krompách na povstalecké Horehronie. V boji 13 vojakov padlo, 23 vojakov bolo nezvestných. Na príkaz nemeckých veliteľov sa v rozhlase vysielala výzva pre všetkých zbrane schopných mužov, aby sformovali ozbrojené skupiny domobrany vo všetkých nemeckých a zmiešaných obciach na Spiši.[2]:172
Nemecký úderný pluk 1. tankovej armády vytlačil povstalecké jednotky zo Spiša a nemecké jednotky dokonca 4. septembra dobytím Telgártu vstúpili na Horehronie. Povstaleckými protiútokmi pri Telgárte 4. až 9. septembra bol nemecký postup zastavený.
Bojov pri Telgárte sa zúčastnil aj 1. oddiel Jána Katrušína partizánskej brigády Jánošík, ktorý bol po bojoch vyčerpaný. Preto veliteľ brigády Ernest Bielik privítal žiadosť veliteľstva 1. čs. armády o nasadenie jednotiek brigády na dovtedy pokojnom východnom okraji povstaleckého územia a rozkázal oddielu, aby sa od Telgártu presunul cez Rejdovú do Dobšinej a odtiaľ 11. septembra do Spišškých Mlyniek.[pozn. 1][1]:87
Boje pri Jelšave
[upraviť | upraviť zdroj]5. oddiel brigády Jánošík bol sformovaný v Bujakove z dobrovoľníkov, ktorí sa vracali 3. septembra z neúspešného pokusu o povstalecký protiútok pri Hranovnici. Oddiel pod velením Jozefa Tomašovíča bol najskôr dislokovaný na poľnom letisku Veľká Lúka nad Muráňom, neskôr sa presunul k vtedajším slovensko – maďarským hraniciam pri Jelšave. Koncom septembra vystriedal vo velení oddielu Jozefa Tomašovíča (ten zahynul pri havárii na motocykli) Ondrej Spústa.[1]:116 Povstalecká obrana na tomto úseku bola viacmenej pasívna.
15. októbra došlo k maďarskému neúspešnému pokusu vystúpiť z vojny. Pod dojmom týchto správ sa veliteľ 5. oddielu rozhodol 16. októbra Jelšavu obsadiť. Maďarskí vojaci boli najskôr pripravení klásť odpor, no vďaka energickým akciám des. Baláža nakoniec k boju nedošlo, maďarskí vojaci v meste aj v kasárňach sa nechali odzbrojiť a partizáni mesto ovládli. V tejto situácii sa k Jelšave blížila kolóna nemeckých jednotiek (7 obrnených transportérov a 1 delo). Nešlo o reakciu na partizánsku akciu, ale o dôsledok úspešnej nemeckej operácie Panzerfaust, ktorou Nemci Maďarsko ovládli a pripravovali sa na generálny útok proti SNP. Do Revúcej boli urýchlene prevelené jednotky 2. oddielu brigády Jánošík Riabykina.[1]:119
Hlavný nemecký útok na tomto fronte začal 19. októbra. Riabykinov oddiel zviedol ťažké boje v priestore Chyžné – Lubeník a po ťažkých stratách musel ustúpiť (1. rota Riabykinovho oddielu ustúpila do priestoru Kohúta). 20. októbra došlo k boju partizánskej a nemeckej hliadky pri Mokrej Lúke. 2. rota Riabykinovho oddielu ustúpila 22. októbra smer Muráň, kde mala brániť cesty na sever. Hliadky zničili 2 nemecké autá a následne oddiel musel čeliť útoku asi 400 Nemcov, ktorí mali za úlohu vyčistiť okolie Muráňa. Partizáni pod tlakom ustúpili 24. októbra do Pohorelej.[1]:123
5. oddiel brigády bol postupom nemeckých jednotiek od Revúcej a od Rimavskej Bane a Hnúšte odrezaný od povstaleckého územia. Časť partizánov, najmä z okolitých obcí, sa vrátila domov a časť vstúpila do partizánskych oddielov Stalin a Rákosi. 5. oddiel zanikol.[1]:121
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]Vondrišel bol oslobodený 24. januára 1945 Červenou armádou. Z obce podľa údajov Miestneho národného výboru z 20.júna 1945 bolo orgánmi sovietskej bezpečnosti 31 občanov (nielen nemeckej národnosti) zatknutých a deportovaných do gulagov (prevažne v Kemerskej oblasti), kde časť zahynula a ostatní sa postupne vracali až do roku 1949.[2]:174
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Priama cesta z Telgártu do Mlyniek cez sedlo Besník a údolím Hnilca bola až do povstaleckého útoku 21. septembra ovládaná nemeckými jednotkami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]