Chameleón (súhvezdie)
| Chameleón | |
 | |
| Latinský názov | Chamaeleon |
|---|---|
| Skratka | Cha |
| Genitív | Chamaeleontis |
| Symbolické vyjadrenie | chameleón |
| Rektascenzia | 11h |
| Deklinácia | -80° |
| Plocha | 132 štvorcových stupňov Poradie: 79 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | γ Cha (Zdanl. magnitúda 4,1) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +5° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
Chameleón je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Najjasnejšia hviezda súhvezdia, bezmenná alfa Chamaeleontis, patrí k najslabším alfám na oblohe. Dosahuje magnitúdu 4,06. Má spektrálny typ F5 a je od nás vzdialená iba 63,5 svetelného roka. Jej spektrum je naozaj nezvyčajné: má vysoké zastúpenia lítia aj dusíka, čo astronómovia nevedia vysvetliť – buď býva totiž (u mladých hviezd) vysoko zastúpené lítium, alebo (u starých) dusík.
V tom istom zornom poli triédra ako alfa Chamaeleontis sa nachádza aj théta Cha, vďaka čomu pôsobia ako voľná dvojhviezda s pomerne vyrovnanými zložkami. V skutočnosti ale spolu tieto hviezdy vôbec nesúvisia. Samotná théta je pritom optickou dvojhviezdou. Uhlová vzdialenosť zložiek je 31″.
Ďalšia optická dvojhviezda súhvezdia je delta Cha. Jej zložky s magnitúdami 4,45 a 5,46 sú od seba v triédri dobre rozlíšiteľné. Navyše sú farebne kontrastné. Delí ich od seba uhlová vzdialenosť 6′ – 7′.
Beta Chamaeleontis je horúca modrobiela hviezda. Teplota na jej povrchu dosahuje približne 13 000 K. Oproti nej je gama Cha veľmi chladným objektom, s teplotou „iba“ 3 500 K. Navyše je o 0,13 magnitúdy jasnejšia než beta.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci Chameleón leží mimo Mliečnej cesty, práve v ňom nájdeme najbližšiu hviezdotvornú oblasť k Zemi. Má označenie Chameleon 1. Jej najviditeľnejšou časťou je reflexná hmlovina IC 2631.
Planetárna hmlovina NGC 3195 zaberá na oblohe plôšku o veľkosti Jupitera. Ide o pomerne slabý objekt, v kategórii planetárnych hmlovín stredne jasný, ale nijaký jasnejší objekt sa už bližšie k južnému svetovému pólu nenachádza.
Z galaxií možno spomenúť najjasnejšiu NGC 2915. Má magnitúdu 12,6.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Chameleón je jedno z malých a slabých južných súhvezdí nepozorovateľných z územia Slovenska. Jeho päť najjasnejších hviezd má približne rovnakú magnitúdu medzi 4,05 a 4,45. Tie tvoria úzky nepravidelný štvoruholník pretiahnutý v smere východ-západ. Alfa je na jeho západnom konci. Tvar súhvezdia sa dá ľahko nájsť za temnej noci, nie však v blízkosti presvetlených miest.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Chameleón, s. 561–562.