Južná ryba
| Južná ryba | |
 | |
| Latinský názov | Piscis Austrinus |
|---|---|
| Skratka | PsA |
| Genitív | Piscis Austrini |
| Symbolické vyjadrenie | južná ryba |
| Rektascenzia | 22,3h |
| Deklinácia | 30° |
| Plocha | 245 štvorcových stupňov Poradie: 60 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | Fomalhaut (α PsA) (Zdanl. magnitúda 1,17) |
| Meteorický roj | Piscidy |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +55° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október | |
Južná ryba (Piscis Austrinus alebo Piscis Australis) je jedným zo súhvezdí modernej astronómie a tiež bolo jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Jej jediná jasná hviezda je Fomalhaut. Na Slovensku ho môžeme pozorovať v jeseni.
Južná ryba tvorí spolu s Rybami, Veľrybou, Kozorožcom, Eridanom a Delfínom skupinu „vodných súhvezdí“ zoskupených okolo Vodnára. Nachádza sa presne pod ním.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov súhvezdia má pôvod v starovekej egyptskej báji. Podľa tejto báje to bola malá ryba, ktorá zachránila egyptskú bohyňu Isis pred utopením. Za túto službu sa dostala na oblohu ako súhvezdie. Pre Babylončanov bola táto skupina hviezd božstvo Oannes.
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α PsA | Fomalhaut | 1,16m |
| β PsA | β PsA | 4,29m |
| γ PsA | γ PsA | 4,46m |
| δ PsA | Aboras | 4,20m |
Fomalhaut je osemnásta najjasnejšia hviezda oblohy a deviata najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Nájdeme ju po predĺžení spojníc hviezd Scheat a Markab (alfa a beta Pegasi). Má okolo seba protoplanetárny disk. Stala sa známa ako prvá hviezda, ktorej planéta (menom Dagon) bola nasnímaná vo viditeľnom spektre.
Beta Piscis Austrini sa niekedy označuje menom Fum al Samakah, čo znamená „ústa ryby“. Je to optická dvojhviezda rozlíšiteľná dobrým poľným ďalekohľadom. Hlavná zložka má jasnosť 4,4 mag a jej sprievodca v odstupe 30,3“ má 7,5 magnitúd. Dá sa pomerne ľahko rozlíšiť.
Dvojhviezdami sú aj gama, delta, epsilon a iota. Gama Piscis Austrini sa rozlišuje ťažšie ako beta, pretože vzájomný odstup jej zložiek je len 4,3“ a ich jasnosť je 4,5 a 8,1 magnitúd. Na ich rozlíšenie potrebujeme ďalekohľad s minimálne 10-centimetrovým priemerom objektívu.
Delta Piscis Austrini má zložky s jasnosťami 4,2 a 9,2 magnitúd vo vzájomnom odstupe 5,0“. Obe jej zložky sú žlté hviezdy. V dvojhviezde Epsilon Piscis Austrini majú spoločníci jasnosť 5,5 a 6,5 magnitúd, pričom ich odstup je 1,6“. Na ich rozlíšenie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu väčším ako 10 cm. Iota Piscis Austrini má zložky jasností 4,35 a 11,5 mag, ktoré od seba delí 20".
Lacaille 9352 je červený trpaslík siedmej magnitúdy, ktorý však patrí medzi naše najbližšie hviezdy (vzdialenosť od Slnka 11,47 ly) a zároveň medzi hviezdy s najväčším vlastným pohybom.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Súhvezdie obsahuje niekoľko galaxií, ale všetky sú veľmi slabé. Zdanlivá jasnosť tých najjasnejších sa pohybuje okolo 12. magnitúdy. Dvadsaťcentimetrovým ďalekohľadom možno vidieť najjasnejšiu z nich, špirálovú NGC 7314.
Nachádza sa tu tiež radiant slabého meteorického roja Južných Piscíd. Južné Piscidy majú maximum okolo 30. júna a objavujú sa večer od juhovýchodného obzoru.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Južná ryba je obklopená samými nevýraznými súhvezdiami. Ju samotnú však nie je ťažko nájsť vďaka jasnej hviezde Fomalhaut, ktorú možno nájsť na predĺženej spojnici hviezd Pegasovho štvorca, priamo pod hlavou Pegasa. Celé súhvezdie však vychádza dosť nízko nad obzor a nie je pozorovateľné v severných častiach Európy.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Južná ryba, s. 368 – 370.