Portál:Letectvo/ďalšie vybrané osobnosti
| Vybraná osobnosť/1 | ||
 Alberto Santos-Dumont (* 20. júl 1873 Cabangu – † 23. júl 1932 Guarujá) bol významný letecký priekopník a konštruktér. Zostrojil prvú naozaj ovládateľnú vzducholoď na svete. 12. novembra 1906 uskutočnil prvý overený let lietadla ťažšieho ako vzduch v Európe. Narodil sa a zomrel v Brazílii, prakticky všetky svoje konštrukcie však zrealizoval vo Francúzsku. Alberto Santos-Dumont sa narodil v brazílskej Palmire, časti dnes pomenovanej po ňom Santos Dumont. Bol najmladším synom kávového plantážnika francúzskeho pôvodu inžiniera Henriqua Dumonta, ktorý zbohatol zavádzaním mechanizácie do pestovania kávovníka. Jeho brazílska matka mala rodné meno de Santos. Alberto navštevoval školu v São Paule, neskôr podľa želania otca banskú školu v Ouro Preto. Javil však záujem najmä o strojárstvo a mechaniku. Hovoril, že v dvanástich rokoch riadil lokomotívu na otcovej kávovej plantáži. Do Paríža prišiel prvýkrát na radu otca v roku 1893. Tam sa nadchol pre vznikajúci automobilizmus. V roku 1894 sa vrátil do Brazílie aj s trojkolkou na benzínový pohon typu Peugeot. | ||
| Vybraná osobnosť/2 | ||
 Louis Blériot (* 1. júl 1872, Cambrai – † 2. august 1936, Paríž) bol francúzsky vynálezca a letecký konštruktér. Uskutočnil prvý let cez kanál La Manche v lietadle ťažšom ako vzduch. Narodil sa v Cambrai, vyštudoval inžinierstvo na École Centrale Paris. Záujem o letectvo predviedol v roku 1900, keď postavil svoju vlastnú ornitoptéru, typ lietadla z raných čias letectva, ktoré napodobňovalo vtákov mávaním krídel. Blériot a jeho spoločník Gabriel Voisin založili továreň na vývoj a výrobu lietadiel Blériot-Voisin Company. V rokoch 1903 - 1906 spoločnosť vyvinula niekoľko typov lietadiel. Po rokoch, počas ktorých sa zdokonaľoval v umení pilotáže, sa Blériot rozhodol pokúsiť získať cenu tisíc liber, ktorú ponúkal londýnsky denník Daily Mail za úspešný prelet kanálu La Manche. 25. júla 1909 preletel 22 míľ (35 km) z Les Barraques (blízko Calais) do Doveru na svojom lietadle Blériot XI. Let trval 40 minút. V nasledujúcich rokoch sa z Blériota stal úspešný podnikateľ, ktorý vo svojej firme Société Pour Aviation et ses Derives (známejšej pod akronymom SPAD) vyrobil tisíce lietadiel nasadených štátmi Trojdohody do bojov v 1. svetovej vojne. | ||
| Vybraná osobnosť/3 | ||
 Ján Režňák (* 14. apríl 1919, Jablonica – † 19. september 2007, Martin) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Dvakrát bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, pričom sa stal najúspešnejším stíhacím pilotom Slovenských vzdušných zbraní a zároveň najúspešnejším slovenským pilotom v druhej svetovej vojne. Oficiálne mu bolo priznaných 32 zostrelov nepriateľských lietadiel. Ján Režňák sa narodil 14. apríla 1919 v Jablonici (dnes v okrese Senica) v rodine stolára. Po skončení meštianskej školy sa na dvojročnej pokračovacej škole vyučil elektrotechnikom a na prax nastúpil do Spoločnosti majiteľov hospodárskych strojov v Bratislave. Už v tom čase prejavoval záujem o letectvo a začal dochádzať na letisko Vajnory pri Bratislave do Slovenského aeroklubu. Tu od 21. apríla do 13. augusta 1938 absolvoval základný pilotný výcvik v rámci brannej akcie „1000 nových pilotov“. V školení pokračoval od 20. augusta 1938, po narukovaní do Česko-slovenskej armády, v pilotnej škole u Leteckého pluku 3 „Generála-letca M. R. Štefánika“ na letisku v Spišskej Novej Vsi. Po vzniku Slovenského štátu, v marci 1939, prešiel tento pluk pod armádu Slovenského štátu. Výcvik úspešne ukončil 19. apríla 1939 a potom nasledoval stíhací výcvik v Piešťanoch, ktorý tiež úspešne absolvoval 30. novembra 1939. Ihneď bol povýšený do hodnosti slobodníka a v decembri 1939 pridelený k stíhacej letke 13. Táto letka bola dislokovaná na letisku v Piešťanoch, kde Režňák v tom čase lietal s dvojplošníkmi Avia B.534 a Avia Bk.534. Dňa 30. mája 1940 bol povýšený na desiatnika a 1. októbra toho istého roku na čatníka. | ||
| Vybraná osobnosť/4 | ||
 James Harold Doolittle (* 14. december 1896, Alameda – † 27. september 1993, Pebble Beach) bol americký vojenský generál a priekopník letectva, ktorý sa počas druhej svetovej vojny vyznamenal svojím odvážnym náletom na Tokio. „Jimmy“, ako ho prezývali, sa narodil v Alamede (Kalifornia) 14. decembra 1896. Už počas jeho štúdia na univerzite v Kalifornii Spojené Štáty vstúpili do prvej svetovej vojny, prihlásil sa ako kadet letectva v armádnom signálnom zbore (nastúpil sem v októbri 1917), prešiel tréningom na škole vojenského letectva. Neskôr slúžil ako inštruktor streľby a vedúci letov. Jeho prvou povinnosťou bola služba v 104. letke na „Kelly Field“ v Texase neskôr v 90. letke pri pohraničnom hliadkovaní v „Eagle Pass“. 24. decembra 1917 sa Doolittle oženil s Josephine E. Danielsovou. Dňa 1. júla 1920 dostal riadne poverenie a bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Potom začal študovať na škole leteckej mechaniky a rovnako absolvoval viaceré kurzy leteckého inžinierstva. | ||
| Vybraná osobnosť/5 | ||
 Otto Smik, DFC (* 20. január 1922, Bordžomi – † 28. november 1944, neďaleko Zwolle) bol česko-slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Mal slovenský a židovský pôvod. Stal sa najúspešnejším slovenským stíhačom v službách Britského kráľovského letectva, resp. bojujúcim na strane Spojencov. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle. Otto Smik sa narodil a prvých dvanásť rokov prežil v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi. Jeho otec Rudolf, ktorý pochádzal z Tisovca, tu padol do zajatia počas prvej svetovej vojny. Oženil sa s dcérou cárskeho dôstojníka židovského pôvodu. Návrat do Česko-Slovenska s rodinou mu bol umožnený až v roku 1934. Otto už od detstva prejavoval záujem o letectvo. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz (Masarykova letecká liga v Bratislave), kedy absolvoval prvé krátke lety v nízkych výškach. V lete roku 1939 začal lety na Straníku pri Žiline, kde kurz pravdepodobne aj úspešne dokončil. Napriek svojmu ekonomickému vzdelaniu prijal pôvodne miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Česko-Slovenska a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju. | ||
| Vybraná osobnosť/6 | ||
 Eugene Burton Ely (* 21. október 1886, Davenport, Iowa, USA – † 19. október 1911, Macon, Georgia) bol americký priekopník letectva. Ako prvý uskutočnil štart a pristatie z paluby lode. Narodil sa vo Williamsburgu v Iowe a vyrastal v Davenporte. Navštevoval Iowa State University, štúdium ukončil v roku 1904. Potom sa presťahoval do San Francisca v Kalifornii, kde začal pracovať najprv v oblasti predaja automobilov. V roku 1910 odišiel do Portlandu v Ohiu, kde pracoval ako obchodný zástupca firmy, ktorú založil E. Henry Wemme. V tom čase Henry Wemme zakúpil jeden z prvých štvorvalcových dvojplošníkov Curtiss D od Glenna Curtissa a získal výhradné právo na predaj týchto strojov pre oblasť severozápadného pacifického pobrežia. Wemme však nemal s lietadlami žiadne skúsenosti, nikdy neletel a ani nevedel lietať a tak ponúkol lietanie s Curtissom Elymu, ktorý si myslel, že lietanie je rovnako jednoduché ako riadenie automobilu. Ely však onedlho s lietadlom havaroval, ale pretože za túto udalosť niesol zodpovednosť, vrak od Wemmeho odkúpil. | ||
| Vybraná osobnosť/7 | ||
.jpg) Andrej Nikolajevič Tupolev (rus. Андрей Николаевич Туполев; * 10. november 1888, Pustomazovo – † 23. december 1972, Moskva) bol pôvodne ruský a neskôr sovietsky letecký konštruktér. Narodil sa v obci Pustomazovo blízko mesta Kimry v Tverskom okrese. Študoval na gymnáziu v meste Tver, kde zmaturoval v roku 1908. Následne pokračoval v štúdiu na Cárskej Moskovskej technickej škole a Inštitúte železničného inžinierstva. Od roku 1909 zároveň študoval aerodynamiku pod vedením ruského pioniera letectva N.J. Žukovského a účastnil sa na stavbe vtedy najväčšieho aerodynamického tunela na svete v aerodynamickom laboratóriu technickej školy. V roku 1911 bol obvinený z účasti na revolučných udalostiach a zatknutý. Bol však prepustený na podmienku, že zostane v Pustomazove a školu smel navštevovať až od roku 1914. Štúdium dokončil v roku 1918 po obhájení práce o vývoji hydroplánov, získal titul inžinier-mechanik. V roku 1920 bola Cárska Moskovská technická škola premenovaná na Moskovskú vysokú technickú školu a Tupolev tu vyučoval základy aerodynamických výpočtov. | ||
| Vybraná osobnosť/8 | ||
 Amelia Mary Earhartová (* 24. júl 1897, Atchison – nezvestná od 2. júla 1937, pravdepodobne na atole Nikumaroro) bola americká pilotka, ktorá v roku 1928 ako prvá žena preletela Atlantický oceán. Pri pokuse uskutočniť let okolo sveta v roku 1937 záhadne zmizla nad Tichým oceánom. Bola dcérou Edwina a Amy Earhartových. Narodila sa v dome svojich starých rodičov v kansaskom meste Atchison. Jej starým otcom z matkinej strany bol Alfred Otis. V lietadle prvýkrát sedela v roku 1920. O rok neskôr absolvovala lekcie lietania a kúpila si vlastné lietadlo, dvojplošník Kinner Airster. V roku 1922 vytvorila neoficiálny rekord; ako prvá žena letela vo výške približne 4 250 metrov. V roku 1923 dostala ako šestnásta žena pilotnú licenciu od Medzinárodnej leteckej federácie (FAI). Dňa 17. júna 1928 ako prvá žena preletela v lietadle Fokker F.VIIb/3m Atlantický oceán (z Trepassey Harbor v Newfoundlande do Burry Port vo Walese), ale len ako spolucestujúca. V roku 1930 prekonala ďalší rekord; ako prvá žena letela rýchlosťou približne 290 km/h. | ||
| Vybraná osobnosť/9 | ||
 Otto Lilienthal (* 23. máj 1848, Anklam – † 10. august 1896, Berlín) bol významný nemecký priekopník letectva. Postavil veľké množstvo klzákov, ktoré na rozdiel od prác jeho predchodcov boli plne ovládateľné. Taktiež zostrojil (samozrejme pre účely leteckých pokusov) bezpečný ľahký trubkový parný kotol, ktorý mu zabezpečil dostatok financií a priestor pre pokusy s modelmi lietadiel a klzákmi. Spôsobom ovládania svojich klzákov sa stal otcom závesného lietania. Do svojej smrti na následky zranenia po páde klzáku vykonal okolo 2000 letov. Otto Lilienthal sa narodil v roku 1848 v Anklame (Meklenbursko-Predpomoransko) synovi tkáča Gustáva Lilienthala. Otec však vo veku 36 rokov zomrel a rodina ostala bez prostriedkov. Matka však vďaka krásnemu hlasu rodinu uživila. Zhodou náhod sa dostala do drážďanskej a neskôr aj do berlínskej opery. Po finančnom zabezpečení sa rodina vrátila do Anklamu, kde si matka otvorila módny salón. Otto spolu s bratom Gustavom žili v dobe plnej technických noviniek, a obaja sa rozhodli pre štúdium na technických školách. Otto po ukončení priemyslovej školy v Postupime nastúpil v roku 1867 na priemyslovú akadémiu. Počas prvých prázdnin spolu s Gustávom postavili druhý model stroja ťakšieho ako vzduch (prvý vznikol už pred nástupom na akadémiu). | ||
| Vybraná osobnosť/10 | ||
 James Stephen Fossett (* 22. apríl 1944, Jackson, Tennessee, USA – † 3. september 2007, západná Nevada) bol americký podnikateľ, letec, námorník a dobrodruh. Stal sa držiteľom niekoľkých desiatok svetových rekordov ako pilot, námorník alebo diaľkový plavec. 3. septembra 2007 sa stratil pri lete nad púšťou v štáte Nevada bez toho, aby niekto zachytil núdzový signál. Neúspešne po ňom pátrali stovky dobrovoľníkov, armáda a lietadlá Civil Air Patrol. Jeho manželka podala 26. novembra 2007 žiadosť, aby bol Fossett vyhlásený za mŕtveho. Tejto žiadosti chicagsky súd vyhovel a 15. februára 2008 vyhlásil Fossetta oficiálne za mŕtveho. Detstvo prežil v Kalifornii, kde sa jeho rodina presťahovala z Tennessee a v dobrodružstve začínal ako horolezec. V mladosti, ako člen organizácie Boy Scouts of America, splnil podmienky prestížneho skautského ocenenia „Eagle Scout“, orlí skaut. Bol členom Svetového skautského výboru WOSM, World Organisation of Scout Movement. V roku 1966 získal na Stanfordovej univerzita titul BA a roku 1968 na Washington University v St. Louis titul MBA. Po skončení štúdií pracoval niekoľko rokov pre viaceré finančné spoločnosti. Po 15 rokoch sa osamostatnil a jeho sprostredkovateľské spoločnosti Marathon Securities a Lakota Trading (1980) mu zarobili veľký majetok. | ||
| Vybraná osobnosť/11 | ||
 Brigádny generál Charles Elwood Yeager (* 13. február 1923, Myra, Západná Virgínia, USA – † 7. december 2020, Los Angeles, Kalifornia) bol dôstojník Vojenského letectva Spojených štátov, letecké eso a skúšobný pilot, ktorý v októbri 1947 ako prvý pilot v dejinách prekonal rýchlosť zvuku pri vodorovnom lete. Mnohými je označovaný za jedného z najvýznamnejších pilotov všetkých čias. Narodil sa 13. februára 1923 v Myre v Západnej Virgínii vo farmárskej rodine Alberta Hala Yeagera (1896 – 1963) a Susie Mae Yeagerovej (rodenej Sizemoreovej; 1898 – 1987). Keď mal päť rokov, rodina sa presťahovala do Hamlinu, tiež v Západnej Virgínii. Yeager mal dvoch bratov, Roya a Hala, Jr., a dve sestry, Doris Ann (ktorú vo veku jedného roka nešťastnou náhodou zabil štvorročný Roy pri hre so strelnou zbraňou) a Pansy Lee. Mladý Charles navštevoval strednú školu v Hamline, kde hrával basketbal a futbal, pričom najlepšie známky mal z geometrie a strojopisu. Strednú školu ukončil v júni 1941. Svoju kariéru začal počas druhej svetovej vojny ako vojak Armády Spojených štátov, pričom v roku 1941 bol pridelený k armádnym vzdušným silám. Pred januárom 1942 nesedel v lietadle a keď ho jeho technický dôstojník pozval na skúšobný let po údržbe lietadla AT-11, rozprával, že mu počas letu prišlo veľmi zle: „Po tom, ako som sa celý pozvracal, som si povedal: ‚Yeager, urobil si veľkú chybu‘“. | ||
| Vybraná osobnosť/12 | ||
.jpg) Charles Augustus Lindbergh, ml. (* 4. február 1902, Detroit – † 26. august 1974, Kipahulu), známy tiež ako Lucky Lindy alebo Osamelý orol, bol americký pilot, známy predovšetkým prvým sólovým preletom Atlantického oceánu v roku 1927 na lietadle Ryan NYP, ktoré pomenoval Spirit of St. Louis. Neskôr sa angažoval na strane izolacionistov, ktorí odmietali vstup USA do druhej svetovej vojny. Lindbergh sa narodil v Detroite v štáte Michigan ako syn švédskych prisťahovalcov. Vyrastal v Little Falls v Minnesote. Jeho otec bol právnik a neskôr kongresman (bojujúci proti vstupu USA do Prvej svetovej vojny), jeho matka bola učiteľka chémie. Od mladosti prejavoval záujem o techniku a stroje, najmä lietadlá. V roku 1922 po ukončení štúdia strojného inžinierstva sa pripojil k výcviku pilotov a mechanikov v spoločnosti Nebraska Aircraft. Kúpil si tiež svoje prvé vlastné lietadlo - Curtiss JN4 z prebytočných zásob armády po Prvej svetovej vojne, a začal sa s ním venovať vtedy populárnemu kaskadérstvu. | ||
| Vybraná osobnosť/13 | ||
 Hirojoši Nišizawa (jap. 西澤 広義 – Nišizawa Hirojoši; * 27. januára 1920, Ogawa – † 26. október 1944, Mindoro) bol japonský námorný pilot a letecké eso Japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny. Presné údaje o počte jeho vzdušných víťazstiev je dnes ťažké určiť. Najúspešnejším japonským stíhacím pilotom v druhej svetovej vojne bol pravdepodobne Tecuzó Iwamoto alebo Hirojoši Nišizawa. Údaje, ktoré zhromažďoval Nišizawov veliteľ Okamoto, hovoria o 87 zostreloch, Nišizawa písal v liste rodičom o 147 zostreloch a americký výskumný výbor odhaduje počet zničených lietadiel na 190. Väčšina zdrojov hovorí o 87 vzdušných víťazstvách. Hirojoši Nišizawa sa narodil 27. januára 1920 v malej horskej dedinke Ogawa v prefektúre Nagano ako piaty syn riaditeľa miestneho pivovaru na sake. Po úspešnom ukončení štúdia pracoval v textilnej továrni. Raz si cestou z práce všimol farebný plagát, ktorý lákal dobrovoľníkov k vstupu do japonského letectva. Napriek tomu, že Nišizawa nebol nijako zdatný muž, bol v júni 1936 prijatý a stal sa jedným zo študentov 7. Otsu. | ||
| Vybraná osobnosť/14 | ||
 Glenn Luther Martin (* 17. január 1886, Macksburg, Iowa, USA - 5. december 1955, Baltimore, Maryland) bol americký obchodník a pilot. Glenn Martin získal v kalifornskej Santa Ane v roku 1908 obchodné zastúpenie automobiliek Ford a Maxwell. Fascinovaný lietadlom bratov Wrightovcov sa rozhodol postaviť si lietadlo vlastné. Prvý stroj zničil hneď pri prvom pokuse, ale nevzdával sa. Na druhý vzlet použil lietadlo s konštrukciou z bambusu, ktoré postavil so svojimi automechanikmi. Išlo o kópiu stroja Glenna Curtissa, s motorom Ford s výkonom 15 koní. O rok neskôr s lietadlom prvýkrát úspešne vzlietol - let trval 12 sekúnd a vystúpal pri ňom do výšky 30 metrov. Glenn Martin sa tak zapísal do histórie ako prvý človek, ktorý letel s lietadlom tak ďaleko a tak vysoko. Neskôr držal aj rekord v dĺžke letu nad vodnou hladinou s dĺžkou 66 míľ. | ||
| Vybraná osobnosť/15 | ||
 Ivan Nikitovič Kožedub (ukr. Іван Микитович Кожедуб – Ivan Mykytovyč Kožedub; rus. Иван Никитович Кожедуб; * 8. jún 1920, Obražijevka – † 8. august 1991, Moskva) bol sovietsky stíhací pilot ukrajinského pôvodu, letecké eso a najúspešnejší spojenecký stíhací pilot druhej svetovej vojny (62 potvrdených zostrelov). Bol trojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu (2x 1944, 1945) a od roku 1985 bol maršalom letectva. Narodil sa v rodine ukrajinského roľníka 8. júna 1920 v dedine Obražijevka v Černigovskej gubernii na území vtedajšej Ukrajinskej SSR. Neskôr študoval na strednom chemicko-technologickom učilišti. Navštevoval miestny aeroklub v meste Šostka. V roku 1940 nastúpil do armády. Absolvoval Čugujevskú leteckú školu a neskôr v nej slúžil ako letecký inštruktor. Po vpáde nacistických vojsk bol spolu s leteckou školou evakuovaný do strednej Ázie. V tejto funkcii lietal na cvičných strojoch U-2 a I-16. Na front sa mu podarilo dostať až po viacerých žiadostiach. V novembri 1942 bol nakoniec prevelený k 240. stíhaciemu leteckému pluku a 26. marca 1943 sa prvýkrát zúčastnil v rámci Voronežského frontu vzdušných bojov s nepriateľom. Pri tomto lete však po jeho stroji La-5 spustila paľbu vlastná protilietadlová obrana a len s problémami sa mu podarilo vrátiť na základňu (podľa iných zdrojov ho napadol nemecký Messerschmitt Bf 110). | ||
| Vybraná osobnosť/16 | ||
 Gerhard Fieseler (* 15. apríl 1896, Glesch – † 1. september 1987, Kassel) bol nemecký stíhací pilot, letecké eso v prvej svetovej vojne, majster sveta v leteckej akrobacii, konštruktér a výrobca lietadiel. Fieseler sa narodil v meste Glesch (dnes časť mesta Bergheim) v Severnom Porýni-Vestfálsku ako syn tlačiara Augusta Fieselera a Kathariny Fieselerovej z Koblenzu. Od svojich šiestich rokov pomáhal v otcovej tlačiarni v Bonne. V mladosti sa vďaka záujmu o techniku venoval stavbe modelov lietadiel. Na začiatku prvej svetovej vojny vstúpil dobrovoľne k Fliegerabteilung v Berlíne-Johannisthale. Vďaka nedostatku pilotov a vtedajšiemu nariadeniu sa zaradil do leteckého výcviku. Po nehode, ktorá sa stala pri výcviku sa ťažko zranil a z nemocnice ho prepustili až vo februári 1916, potom pôsobil ako pozorovací pilot. V októbri 1916 Fieselera pridelili k Fliegerabteilung 243 a neskôr bol prevelený k Fliegerabteilung 43. Nasledovalo preškolenie na jednomiestne lietadla a v máji 1917 presun na macedónsky front k Jaste 25, kde dosiahol Fieseler 20. augusta 1917 svoje prvé víťazstvo vo vzdušnom súboji. Južne od obce Prilip zostrelil nepriateľský Nieuport 17; do konca vojny pridal ešte 18 ďalších víťazstiev. Bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom a Železným krížom 1914 druhej a prvej triedy. Po skončení vojny sa vrátil do tlačiarne, ale túžil vrátiť sa k lietaniu. Kvôli podmienkam z Versailles však nebolo letectvo vo Weimarskej republike povolené až do roku 1922. | ||
| Vybraná osobnosť/17 | ||
 Group captain Sir Douglas Robert Steuart Bader, CBE, DSO & Bar, DFC & Bar, DL, FRAeS (* 10. február 1910, Londýn – † 5. september 1982, Londýn) bol britský stíhací pilot. Preslávil sa počas druhej svetovej vojny ako stíhacie eso RAF. Zostrelil 20 nepriateľských lietadiel ďalšie 4 štyri zostrelil v spolupráci; šesť pravdepodobných zostrelov a jeden pravdepodobný spoločný zostrel. Okrem toho v boji poškodil 11 nepriateľských lietadiel. V Spojenom kráľovstve sa tešil veľkej obľube. V roku 2002 bol napríklad zvolený 47. najväčším Britom histórie – prispel aj mimoriadny osobný príbeh, lebo Bader prišiel pri havárii roku 1931 o obidve nohy a ako prvý známy takto postihnutý vojenský pilot sa vrátil k aktívnej službe. Podobným prípadom bol napr. sovietsky letec A. M. Maresiev. Na začiatku vojny slúžil v 19. peruti, neskôr bol menovaný do funkcie veliteľa 222. perute RAF. Od 24. marca do 9. augusta 1941, Bader absolvoval nad Francúzskom 62 bojových misií typu „sweep“. 9. augusta 1941, bol na svojom stroji Supermarine Spitfire Mk VA so sériovým číslom W3185 a označením D-B v priebehu letu nad Nemcami okupovaným sektorom Francúzska v oblasti Abbeville resp. Wissan. | ||
| Vybraná osobnosť/18 | ||
 Antoine Marie Roger de Saint-Exupéry (* 29. jún 1900, Lyon – † 31. júl 1944, južne od Marseille) bol francúzsky spisovateľ, letec, často je považovaný tiež za filozofa. Medzi jeho najznámejšie diela patria Zem ľudí, Citadela alebo Malý princ. Gróf Jean de Saint-Exupéry (1863 – 1904), bol inšpektorom poisťovne v Lyone, kde sa zoznámil s Marie de Fonscolombe (1875 – 1972). Vzali sa v roku 1896. Po narodení dvoch dcér sa im v Lyone 29. júna 1900 narodil syn Antoine. O dva roky neskôr mu pribudol brat Francois. Krátko pred narodením tretej dcéry Gabrielle Jean de Saint-Exupéry, Antoinov otec, náhle zomrel na mozgovú porážku. Matka sa snažila, aby deti mali šťastné detstvo, preto trávili časť roka na zámku jej rodičov, časť u jej pratety na zámku Saint-Maurice-de-Remens. Rozľahlý park tunajšieho zámku sa vryl všetkým deťom hlboko do pamäti, na šťastné chvíle tu prežité spomínal Antoine celý život. Mal veľmi rád svoju matku, po celý život mu bola útočiskom. V rodine mu hovorili „Kráľ Slniečko“, pre jeho modré oči a blonďavé vlasy. Rodina sa roku 1909 odsťahovala do Mansu k starému otcovi de Fonscolombe, kde Antoine nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Už v detstve písal Antoine básne, zaoberal sa aj „vynaliezaním“ a obdivoval pilotov lietajúcich na prvých prototypoch lietadiel. | ||
| Vybraná osobnosť/19 | ||
.jpg) Henrich Focke (* 8. október 1890, Brémy, Nemecko – † 25. február 1979, tamtiež) bol najznámejší nemecký konštruktér a priekopník stavby vrtuľníkov. V roku 1924 založil v Brémach spoločnosť Focke-Wulf-Flugzeugbau AG a v roku 1937 s Gerdom Achgelisom firmu Focke-Achgelis. Henrichov otec Johann Focke bol zakladateľom Zemského múzea histórie umenia (dnes Focke-Museum) v Brémach. Henricha celý život fascinovali veľké možnosti letectva. So svojim bratom staval modely lietadiel. V roku 1908 začal študovať konštrukciu strojov na Technickej univerzite v Hannoveri, ale štúdium zakončil získaním diplomu až po skončení prvej svetovej vojny v roku 1920. Počas vojny slúžil najprv ako infanterista, neskôr pri letectve. Už v priebehu štúdia staval spoločne s G. Wulfom, bratom a ďalšími nadšencami prvé klzáky (prvý v roku 1909) a lietadla (Focke A III, 1912). V roku 1921 s G. Wulfom skonštruovali prvé úradne schválené lietadlo A7. | ||
| Vybraná osobnosť/20 | ||
 Richard Ira Bong (* 24. september 1920, Superior – † 6. august 1945, Los Angeles) bol americký stíhací pilot a najúspešnejšie letecké eso Armádnych vzdušných síl USA (United States Army Air Forces, USAAF), ktorý počas druhej svetovej vojny zostrelil 40 japonských lietadiel. Za svoje úspechy bol roku 1944 ocenený najvyšším americkým vyznamenaním Medal of Honor. Bong vyrastal na farme neďaleko mesta Poplar vo Wisconsine. Od malička sa zaujímal o letectvo, staval aj modely lietadiel. Na univerzite vo Wisconsine študoval od roku 1938 pedagogiku. Počas štúdia začal navštevovať civliný letecký kurz. V roku 1941 sa zapísal do Leteckého zboru Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps, USAAC) ako kadet. Už počas výcviku v severnej Kalifornii sa ukázalo, že je schopný letec. Po skončení výcviku mu bola udelená 9. januára 1942 hodnosť nadporučíka. Následne sa stal inštruktorom leteckej streľby. Stal sa známy svojimi akrobatickými kúskami, keď so svojím P-38 Lightning aplikoval prvky vyššej pilotáže v blízkosti mosta Golden Gate Bridge, za čo bol neskôr pokarhaný veliteľom 4. leteckej armády generálmajorom Kenneym. | ||
| Vybraná osobnosť/21 | ||
 Francis Gary Powers (* 17. august 1929, Jenkins – † 1. august 1977, Los Angeles) bol americký pilot, ktorého počas studenej vojny zostrelili nad Sovietskym zväzom pri prieskumnom lete s výškovým špionážnym lietadlom Lockheed U-2 v službách CIA. Okolnosti tohto zostrelu sa stali známe ako aféra U-2. Neskôr Powers pracoval ako pilot vrtuľníka pre stanicu KNBC v Los Angeles, kde v roku 1977 zahynul pri havárii helikoptéry. Narodil sa 17. augusta 1929 v mestečku Jenkins v americkom štáte Kentucky. Študoval na Milligan College v Tennessee. V roku 1950 vstúpil do Vzdušných síl USA (United States Air Force) a slúžil u 468. strategickej stíhacej letky (468th Strategic Fighter Squadron) ako pilot lietadla F-84 Thunderjet na Turnerovej základni v Georgii a tiež v Kórei. Vzhľadom na svoje výkony na jednomotorovom prúdovom lietadle ho oslovila americká spravodajská služba CIA (Central Intelligence Agency) na spoluprácu. Ponuku prijal a v roku 1956 sa stal pilotom výškového prieskumného lietadla Lockheed U-2. Powers pracoval pre CIA štyri roky. Dňa 1. mája 1960 jeho lietadlo U-2 zostrelila salva niekoľkých protilietadlových rakiet nad územím Sovietskeho zväzu, neďaleko Sverdlovska (dnešný Jekaterinburg). Táto udalosť a dianie, ktoré nasledovalo, sa stali známe ako aféra U-2. Powersa v ZSSR odsúdil najvyšší vojenský súd na 10 rokov pobytu v pracovných táboroch za špionáž, ale po dvoch rokoch ho na Glienicker Brücke (tzv. moste špiónov) vymenili za sovietskeho špióna Rudoľfa Abeľa, ktorého chytili Američania. | ||
| Vybraná osobnosť/22 | ||
 Saburó Sakai (jap. 坂井 三郎 – Sakai Saburó; * 26. august 1916, Nišijoka – † 22. september 2000, Acugi) bol japonský námorný pilot a letecké eso Japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny. Saburó Sakai sa narodil 26. augusta 1916 v dedine Nišijoka (prefektúra Saga) v chudobnej roľníckej rodine. Rodina Sakai mala samurajský pôvod a patrila medzi najchudobnejšie v celej dedine. Mladý Saburó Sakai odišiel v roku 1929 študovať do Tokia, kde býval u svojho strýka, ktorý mu poskytol prostriedky na ďalšie štúdium. Na štúdium však nestačil a po niekoľkých rokoch sa vrátil späť domov. Počas pobytu u strýka sa vytvoril medzi ním a jeho sesternicou Hacujo hlboký citový vzťah, vďaka ktorému neskôr prekonával zložité životné situácie. Po neúspešnom štúdiu sa 31. mája 1933 vo veku 16 rokov prihlásil do Japonského cisárskeho námorníctva. Po ukončení základného výcviku bol pridelený na palubu bojového krížniku Kirišima a po vyradení z poddôstojníckej školy slúžil v hodnosti poddôstojníka 3. triedy na bojovom krížniku Haruna. Po troch rokoch od nástupu k námorníctvu chcel postúpiť vyššie a príležitosť videl v preložení k námornému letectvu. | ||
| Vybraná osobnosť/23 | ||
 Lidija Vladimirovna Litviaková (rus. Лидия Владимировна Литвяк – Lidija Vladimirovna Litviak; * 18. august 1921, Moskva – † 1. august 1943, neďaleko osady Koževňa (pri obci Dmitrovka)), známa tiež pod prezývkami „Lilija“, „Biela ľalia zo Stalingradu“ alebo „Biela ruža zo Stalingradu“, bola sovietska stíhacia pilotka počas druhej svetovej vojny. Stala sa jediným a dodnes neprekonaným ženským leteckým esom. Dlhé roky rôzne pramene uvádzali, že dosiahla minimálne 12 zostrelov nepriateľských lietadiel. Na základe archívnych materiálov sa však podarilo doložiť 5 zostrelov. Keď sa 1. augusta 1943 nevrátila z bojového letu nad Donbasom, vznikli pochybnosti, či nedezertovala na nemeckú stranu. Na dlhé desaťročia tak bolo jej meno vymazané z dejín. Až v roku 1979 sa podarilo identifikovať jej pozostatky a oficiálne sa potvrdilo, že zahynula vo vzdušnom boji. Osobu Lidije Litviakovej sprevádzajú mnohé legendy, polopravdy či snahy o zveličovanie jej beztak významných vojenských úspechov. Rovnako ako viaceré udalosti jej života i okolnosti jej smrti nie sú dodnes úplne objasnené. | ||
| Vybraná osobnosť/24 | ||
.jpg) Erich Alfred „Bubi“ Hartmann (* 19. apríl 1922, Weissach – † 20. september 1993, Weil im Schönbuch) bol nemecký stíhací pilot a najúspešnejší stíhač histórie, ktorý zostrelil 352 nepriateľských lietadiel. Erich Alfred Hartmann sa narodil v meste Weissach v Württembersku. Väčšinu svojho detstva však prežil na Ďalekom východe, pretože jeho otec pracoval v Číne ako lekár. Do Nemecka sa vrátil v roku 1928. Neskôr sa, ako mnoho iných mladých ľudí, zapojil do výcvikového programu letov s klzákmi, na ktoré v 14-tich rokoch získal letecký preukaz. Celý program bol predovšetkým určený pre školenie potenciálnych letcov Luftwaffe a prebiehal pod záštitou Hitlerjugend. Letecký preukaz na lietadlá získal Erich Hartmann v roku 1939. Koncom roku 1940 sa ako dobrovoľník začal vzdelávať v škole pre dôstojníkov – Luftkriegsschule II. Po 73 letových hodinách absolvoval 24. marca 1941 svoj prvý samostatný let. Bol povýšený do hodnosti poručíka. V septembri 1942 bol pridelený k Stíhacej eskadre 52 (Jagdgeschwader 52, JG 52). JG 52 bola rozmiestnená v oblasti Kaukazu na východnom fronte v Sovietskom zväze a mala k dispozícii lietadlá Messerschmitt Bf-109G. Hartmanna pridelili ku skúsenému letcovi A. Grislawskému. Po niekoľkých náročných dňoch cvičných letov a simulácie vzdušného boja, Grislawski uznal, že aj keď sa Hartmann ešte musí veľa učiť, hlavne v taktike vzdušného boja, je veľmi nadaným pilotom. | ||
| Vybraná osobnosť/25 | ||
 Harriet Quimbyová (angl. Harriet Quimby; * 11. máj 1875, Michigan, Spojené štáty – † 1. júl 1912, Squantum, Massachusetts, Spojené štáty) bola americká pilotka, novinárka a filmová scenáristka. V roku 1911 získala pilotnú licenciu Amerického aeroklubu, čím sa stala prvou ženou s pilotnou licenciou v Spojených štátoch. V roku 1912 ako prvá žena uskutočnila prelet nad Lamanšským prielivom. Hoci sa dožila len relatívne mladého veku 37 rokov, mala výrazný dopad na pôsobenie žien v letectve. Patrila k priekopníčkam, ktoré plne prenikli do pôvodne mužskej domény letectva, ktoré sa na prelome 19. a 20. storočia vyznačovalo značným adventurizmom i riskantnosťou, a tak ho priblížili aj ženskej laickej verejnosti. Narodila sa v štáte Michigane v rodine Williama Quimbyho a Ursuly rod. Cookovej (angl. Cook). Presné miesto jej narodenia nie je známe, avšak vyrastala v mestečku Arcadia Township. Jej rodina sa presťahovala do San Francisca v Kalifornii, kde sa stala novinárkou v redakcii San Francisco Dramatic Review, pričom publikovala aj v San Francisco Chronicle a Call-Bulletin. Liberálnejšia atmosféra v kalifornskej spoločnosti, kde mladé ženy opúšťali tradičné sociálne roly a odchádzali študovať na vysoké školy aj do odborov ako medicína či hrať v divadlách, mala na Quimbyovú veľký vplyv. | ||
| Vybraná osobnosť/26 | ||
 Čatár Josef František (* 7. október 1914, Otaslavice – † 8. október 1940, Cuddington Way) bol česko-slovenský stíhací pilot pochádzajúci z Moravy, letecké eso poľského a britského letectva v druhej svetovej vojne. Josef František sa prihlásil k česko-slovenskému letectvu v roku 1936. Roku 1938 sa stal stíhacím pilotom slúžiacim pri 40. letke v Prahe-Kbeloch. Po okupácii Československa (15. marca 1939) utiekol do Poľska, rovnako ako veľa iných československých letcov. Mnohí z nich pokračovali ďalej do Francúzska, ale František sa s niekoľkými druhmi rozhodol zostať a pripojiť sa k poľskému letectvu v boji proti Nemcom. Po nemeckom vpáde do Poľska František plnil prieskumné a spojovacie úlohy v neozbrojenom cvičnom lietadle RWD-8. V dňoch 19. a 20. septembra napadol nemecké kolóny ručnými granátmi. V stredu 20. septembra bol zostrelený, ale núdzovo pristál zachránili ho obetaví poľskí piloti iného lietadla, ktorí pod nepriateľskou paľbou pristáli neďaleko. V piatok 22. septembra dostal František za úlohu stiahnuť so zostávajúcimi lietadlami jednotky do Rumunska. Ako mnohým iným poľským pilotom, aj jemu sa podarilo utiecť z rumunského internačného tábora a v októbri 1939 sa nakoniec dostal až do Francúzska. | ||
| Vybraná osobnosť/27 | ||
 Werner Mölders (* 18. marec 1913, Gelsenkirchen – † 22. november 1941, Breslau) bol nemecký stíhací pilot a letecké eso so 115 potvrdenými zostrelmi počas španielskej občianskej vojny a druhej svetovej vojny. Mölders sa stal prvým pilotom v histórii, ktorý prekonal hranicu 100 zostrelov. Za svoje bojové úspechy získal Španielsky kríž v zlate s mečmi a briliantmi a Rytiersky kríž Železného kríža s dubovou ratolesťou, mečmi a briliantmi. Veľmi sa angažoval vo vývoji nových bojových leteckých taktík. Stál, napríklad za vývojom štvorčlennej leteckej formácie Schwarm (roj), počas vzdušných súbojov s nepriateľom využíval jednoduchú taktiku, ktorú možno charakterizovať heslom „udri na protivníka tvrdo a z veľkej blízkosti“. Mölders vstúpil do Luftwaffe v roku 1934 vo veku 21 rokov. V roku 1938 bol prevelený k Légii Kondor, ktorá podporovala Francisca Franca počas španielskej občianskej vojny, a dosiahol 14 potvrdených zostrelov, pričom jeden zostrel mu nebol potvrdený. Počas druhej svetovej vojny bol v bitke o Francúzsko a bitke o Britániu sám trikrát zostrelený, ale zároveň dosiahol 53 potvrdených zostrelov nepriateľských lietadiel. V roku 1941, kedy mal na svojom konte už 68 víťazstiev, bol so svojou jednotkou JG 51 (Jagdgeschwader 51 ~ Stíhacia eskadra 51) prevelený na východný front, aby sa zapojil do plánovaného útoku na Sovietsky zväz. | ||
| Vybraná osobnosť/28 | ||
 Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, astronóm, fotograf, vedec a vynálezca. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska. Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej česko-slovenskej vláde a následne aj v novovzniknutej ČSR. Dňa 23. apríla 1990 bol schválený Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že „sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov“. Na jeho počesť bolo pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, Kríž Milana Rastislava Štefánika, ako aj medzinárodné letisko v Bratislave, akadémia ozbrojených síl SR, železničná trať, ústav a veľké množstvo ulíc, námestí, škôl atď. | ||
| Vybraná osobnosť/29 | ||
 Tecuzó Iwamoto (jap. 岩本 徹三 – Iwamoto Tecuzó; * 15. jún 1916, prefektúra Karafuto – † 20. máj 1955, Masuda) bol japonský námorný pilot a letecké eso Japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny. Presné údaje o počte jeho vzdušných víťazstiev je dnes ťažké určiť. Najúspešnejším japonským stíhacím pilotom v druhej svetovej vojne bol pravdepodobne Tecuzó Iwamoto alebo Hirojoši Nišizawa. Podľa jeho vlastných poznámok a ním ohlásených zostrelov údajne dosiahol 202 vzdušných víťazstiev. Oficiálne mu bolo priznaných 80 víťazstiev. Tecuzó Iwamoto sa narodil 15. júna 1916 v prefektúre Karafuto v roľníckej rodine. Vyštudoval strednú poľnohospodársko-lesnícku školu a po ukončení školy nastúpil v roku 1934 k námorníctvu. Pilotnú školu ukončil po dvoch rokoch. Do bojov sa zapojil potom, čo bola jeho jednotka, 13. kókútai, prevelená dňa 10. februára 1938 do čínskeho Nankingu. V tom čase lietal na stíhacích lietadlách Micubiši A5M „Claude“. Čoskoro sa zapojil do priamych bojov a dňa 25. februára zostrelil hneď štyri nepriateľské lietadlá, ktorými boli tri stíhačky Polikarpov I-15 a jeden Polikarpov I-16. Počas druhej čínsko-japonskej vojny dosiahol celkovo 14 vzdušných víťazstiev. | ||
| Vybraná osobnosť/30 | ||
 Jacqueline „Jackie“ Cochranová (angl. Jacqueline Cochran; rod. Bessie Lee Pittmanová; * 11. máj 1906, Muscogee, Florida, USA – † 9. august 1980, Indio, Kalifornia) bola americká pilotka a podnikateľka. Svojho času bola priekopníčkou letectva ako jedna z najvýznamnejších pretekárskych pilotiek tej doby. Počas svojej leteckej kariéry dosiahla viac rýchlostných, vzdialenostných a výškových rekordov ako ktorýkoľvek iný letec. V máji 1953 sa stala prvou ženou, ktorá prekonala zvukovú bariéru, a v máji 1964 tiež dvojnásobok rýchlosti zvuku. Narodila sa 11. mája 1906 v Muscogee na Floride (iné zdroje uvádzajú miesto narodenia mesto Pensacola alebo neďaleko DeFuniak Springs) ako Bessie Lee Pittmanová. Bola najmladším z piatich detí Iru Pittmana a Mary Pittmanovej (rodenej Grantovej). Vyrastala v chudobe a získala len minimálne vzdelanie. Keď mala osem rokov, presťahovala sa jej rodina do Georgie, kde začala pracovať v pradiarni. Potom pomáhala tehotným ženám s domácimi prácami a túžila sa vymaniť z ťažkého každodenného prežívania. Zamestnala sa v salóne krásy a už ako 14-ročná sa vydala za Roberta Cochrana. V roku 1921 sa im narodil syn Robert, Jr., ktorý ale zomrel v roku 1925, a o dva roky neskôr sa manželia rozviedli. Na svoje detstvo a dospievanie sa snažila zabudnúť a neskôr dokonca tvrdila, že bola sirotou v detskom domove, ale v skutočnosti žila so svojou rodinou. | ||
| Vybraná osobnosť/31 | ||
 Anton Herman Gerard „Anthony“ Fokker (* 6. apríl 1890, Blitar, Indonézia – † 23. december 1939, New York, New York, USA) bol holandský letecký konštruktér a výrobca lietadiel. Narodil s v meste Blitar na Jáve, v tom čase súčasť Holandskej Východnej Indie (teraz Indonézie), v rodine pestovateľa kávy. Blitar bol vtedy dedina ďaleko od civilizácie a mladý Anthony mal veľa voľného času, ktorý spolu so svojou len o trocha mladšou sestrou trávil medzi miestnymi domorodcami. Keď sa rodina presťahovala do Holandska, v škole ho považovali za veľmi neposlušné dieťa, ktoré viac menej nebavilo nič okrem praktických predmetov, kde mohol predviesť svoju zručnosť a dôvtip. Ostatné predmety zanedbával natoľko, že nakoniec nedokončil ani strednú školu. Už počas návštevy strednej školy sledoval všetko dianie okolo nového odboru letectva a v roku 1910 ako dvadsaťročný zostrojil prvé lietadlo Fokker Spin (pavúk). O rok neskôr, v roku 1911, získal pilotné osvedčenie a začal uskutočňovať nebezpečné exhibičné lety. Do dejín letectva sa zapísal ako „Lietajúci Holanďan“. | ||
| Vybraná osobnosť/32 | ||
 Bessie Colemanová (angl. Bessie Coleman; * 26. január 1892, Atlanta, Texas, USA – † 30. apríl 1926, Jacksonville, Florida) bola americká civilná letkyňa. Stala sa prvou Afroameričankou a prvou pôvodnou Američankou, ktorá získala pilotnú licenciu. Je tiež prvým známym človekom čiernej pleti, ktorý získal medzinárodnú pilotnú licenciu. Bola inšpiráciou pre prvých pilotov a pre afroamerické a indiánske komunity. Narodila sa 26. januára 1892 v Atlante v Texase ako desiate z trinástich detí Georgea Colemana, Afroameričana, ktorý mal starých rodičov zrejme z indiánskeho kmeňa Cherokee alebo Choctaw, a Susan Colemanovej, ktorá tiež bola Afroameričanka. Rané detstvo strávila na malej farme svojich rodičov a nedele venovala návšteve kostola. Kým jej starší súrodenci postupne preberali úlohy na poli, Bessie pomáhala svojej matke Susan s domácimi prácami, záhradou a dohľadom nad mladšími súrodencami. Bessie vyrastala v čase rasovej segregácie a chodila do základnej školy pozostávajúcej len z jednej miestnosti a určenej výlučne pre černošské deti. Bola veľmi dobrou žiačkou, aj keď jej rodičia často nemohli kúpiť školské pomôcky, napríklad kriedu alebo ceruzky. Najradšej čítala a mala výnimočný talent na matematiku. Rutinu školy, domácich prác a nedeľnej návštevy kostola prerušoval len každoročný zber bavlny, na ktorom sa zúčastňovali všetci členovia rodiny. | ||
| Vybraná osobnosť/33 | ||
 Claude Honoré Desiré Dornier (* 14. máj 1884, Kempten, Nemecko – † 5. december 1969, Zug, Švajčiarsko) bol nemecký letecký konštruktér, zakladateľ firmy Dornier Flugzeugwerke. Narodil sa v rodine Francúza (ktorý dovážal do Nemecka víno) a jeho nemeckej manželky v Bavorsku. Tu aj vyrastal a získal základné vzdelanie. Od mladosti sa zaujímal o vedu a techniku, v roku 1907 úspešne ukončil štúdium na Technickej univerzite v Mníchove. Mladý inžinier sa najprv zaoberal výpočtami pevnosti materiálov v strojárskej firme Nagel v Karlsruhe. 2. novembra 1910 nastúpil dvadsaťšesťročný Dornier do firmy Luftschiffbau Zeppelin vo Friedrichshafene pri Bodamskom jazere, kde jeho schopnosti čoskoro rozpoznal sám Ferdinand von Zeppelin. Dorniera ustanovil za svojho poradcu, a nadaný konštruktér začal s vlastným výskumom a návrhmi vylepšení dielov z ľahkých zliatin a neskôr aj s návrhmi lietadiel a hydroplánov. V roku 1914 Dornier opustil so skupinkou konštruktérov a kresličov z oddelenia „Do“ továreň grófa Zeppelina a v friedrichshafenskej časti Seemoos postavil vlastnú priestornú drevenú halu a konštrukčnú kanceláriu. Onedlho po úplnom osamostatnení od Zeppelinovho koncernu gróf Zeppelin vo veku 79 rokov zomrel. | ||
| Vybraná osobnosť/34 | ||
 Sergej Vladimirovič Iliušin (rus. Сергей Владимирович Ильюшин; * 30. marec 1894, Diľalevo – † 9. február 1977, Moskva) bol sovietsky letecký konštruktér, zakladateľ známej konštrukčnej kancelárie Iliušin. Bol konštruktérom typu Il-2, ktorý v počte vyrobených vojenských lietadiel predstihol len Polikarpov Po-2. Sergej Vladimirovič Iliušin sa narodil v chudobnej roľníckej rodine. Do školy začal chodiť až v deviatich rokoch. Chudobné pomery ho od mladosti nútili pracovať. Od 15 rokov preto pracoval ako pomocný robotník na blízkom letisku. Tam sa po prvýkrát stretol s rozvíjajúcim sa letectvom. Od detstva sa sám učil matematiku, fyziku a chémiu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol roku 1916 povolaný do armády, kde slúžil ako letecký mechanik. V priebehu roku si Iliušin spravil letecký kurz. Cez občiansku vojnu vstúpil do Červenej armády, kde opäť slúžil vo funkcii leteckého mechanika. Po skončení revolúcie absolvoval štúdium na Moskovskej leteckej technickej škole, ktoré ukončil v roku 1926. Už na škole vytvoril niekoľko projektov klzákov. Po škole nastúpil do vedecko výskumnej komisie vzdušných síl. V roku 1931 Iliušin založil konštrukčnú kanceláriu, kde pôsobil ako vedúci letecký konštruktér. Stroje, ktoré projektoval sa po prvýkrát presadili v roku 1936, kedy bolo pomocou jeho lietadiel dosiahnutých niekoľko rekordných diaľkových a výškových letov. Tieto stroje sa počas druhej svetovej vojny po určitých úpravách stali známe ako DB-3 alebo tiež Il-4. | ||
| Vybraná osobnosť/35 | ||
 Lee Andrew „Buddy“ Archer, Jr. (* 6. september 1919, Yonkers – † 27. január 2010, Manhattan) bol americký stíhací pilot, príslušník 332. stíhacej skupiny, všeobecne známej ako Letci z Tuskegee, počas druhej svetovej vojny. Bol jedným z prvých afroamerických vojenských letcov v Leteckom zbore Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps, USAAC), Armádnych vzdušných silách USA (United States Army Air Forces, USAAF) a neskôr Vzdušných silách USA (United States Air Force, USAF), pričom nakoniec dosiahol hodnosť podplukovníka (lieutenant colonel). Počas druhej svetovej vojny Archer odlietal 169 bojových letov a oficiálne mu boli priznané zostrely štyroch nepriateľských lietadiel. Lee Archer sa narodil 6. septembra 1919 v Yonkers v štáte New York Lee Andrewovi Archerovi, Sr. a Mae Piper Archerovej. Už ako teenager bol fanúšikom lietania a keď s rodinou žil v Saratoga Springs v štáte New York, trávil veľa času na miestnom letisku. Vo voľnom čase sa zaoberal aj čítaním leteckých časopisov a stavaním modelov lietadiel. Potom vyrastal v newyorskej štvrti Harlem a navštevoval strednú školu DeWitt Clinton High School v Bronxe. Po strednej škole sa prihlásil na New York University a po jej úspešnom absolvovaní vstúpil v novembri 1941 do armády v nádeji, že sa stane pilotom. | ||
| Vybraná osobnosť/36 | ||
.jpg) Olexandr Jakovyč Oxančenko, prezývaný Sivý vlk (ukr. Олександр Якович Оксанченко; * 26. apríl 1968, Malomichajlovka – † 25. február 2022, nad Kyjevom), bol ukrajinský stíhací pilot a poslanec mesta Mirhorod. Bol plukovníkom ukrajinských vzdušných síl, ktorý pred odchodom do dôchodku v roku 2018 získal ocenenia na viacerých leteckých prehliadkach. V roku 2022 sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vrátil do aktívnej služby a zahynul počas bitky o Kyjev. Posmrtne mu bol udelený titul Hrdina Ukrajiny. Narodil sa 26. apríla 1968 v obci Malomichajlovka v Dnepropetrovskej oblasti Ukrajiny, ktorá bola vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Do roku 1985 navštevoval miestnu strednú školu, než začal vojenský letecký výcvik. Absolvoval Charkovské vyššie vojenské letecké učilište pilotov. V roku 1989 vstúpil do sovietskych vzdušných síl. Slúžil ako pilot-inštruktor a neskôr sa vypracoval do funkcie zástupcu veliteľa svojej jednotky leteckého výcviku v 831. brigáde taktického letectva dislokovanej na základni Mirhorod. Počas ruskej anexie Krymu v roku 2014 slúžil na základni Beľbek a zúčastnil sa bojov na Kryme a Donbase. | ||
| Vybraná osobnosť/37 | ||
 Alexej Petrovič Maresiev (rus. Алексе́й Петро́вич Маре́сьев; * 20. máj 1916, Kamyšin – † 18. máj 2001, Moskva) bol sovietsky stíhací pilot, letecké eso z čias druhej svetovej vojny. Jeho životný príbeh sa stal námetom novely Borisa Polevého Príbeh ozajstného človeka (rus. Повесть о настоящем человеке), kde vystupuje pod zmeneným menom Meresjev, a dočkal sa osemdesiatich sovietskych a štyridsiatichdeviatich cudzojazyčných vydaní a bol sfilmovaný roku 1948. Maresiev sa narodil 20. mája 1916 v Kamyšine v Saratovskej gubernii. Bol ruskej národnosti. Vyučil sa za kovoobrábača a roku 1934 ho miestny Komsomol poslal budovať Komsomoľsk na Amure, kde sa stal členom aeroklubu. Do Červenej armády vstúpil v roku 1937. V roku 1940 absolvoval leteckú vojenskú školu A. Serova v Batajsku s hodnosťou podporučíka a v auguste 1941 začal pôsobiť ako stíhací pilot na juhozápadnom fronte. Bojový krst absolvoval 23. augusta v oblasti Krivého Rogu. Mal na svojom konte štyri zostrelené nacistické lietadla, keď bol v marci 1942 neďaleko mesta Staraja Russa nad Demianským kotlom zostrelený. Po páde stroja sa ocitol na zemi s rozdrvenými chodidlami v nepriateľskom tyle, napriek tomu sa pokúsil vrátiť sám na územie kontrolované sovietskou armádou. Cesta späť mu trvala celých 18 dní, kedy sa mu podarilo dostať cez líniu frontu medzi domáce obyvateľstvo. | ||
| Vybraná osobnosť/38 | ||
 Oswald Boelcke (* 19. máj 1891 Giebichenstein (dnes časť Haale, Sasko-Anhaltsko) – † 28. október 1916, Bapaume, Somme, Francúzsko) bol nemecký stíhací pilot v prvej svetovej vojne, jeden z najlepších taktikov vzdušného boja. Je považovaný za zakladateľa moderného nemeckého stíhacieho letectva, najmä vďaka tomu, že spísal Dicta Boelcke, základné pravidlá pre vedenie leteckého boja. Týmito odporúčaniami sa v bojoch riadilo a dodnes riadi mnoho stíhacích pilotov. Manfred von Richthofen, ktorý sa od Boelckeho mnohému naučil o ňom v auguste 1917 povedal: „Ja som len bojový pilot, ale Boelcke bol skutočný hrdina“. Narodil sa v rodine učiteľa, ktorý sa vrátil do Nemecka z Argentíny. Pôvodne sa volal Bölcke, ale spolu so svojím o päť rokov starším bratom Wilhelmom si meno zmenil na rovnako vyslovované Boelcke. Po maturite vstúpil v roku 1911 do Telegraphen-Bataillon 3 v Koblenzi ako Fahnenjunker (dôstojnícky kadet). V máj 1914 bol prevelený k letectvu a v leteckej škole v Halberstadte získal pilotné osvedčenie. Po absolvovaní tretej leteckej skúšky sa 15. augusta dostal na front k Fliegerabteilung 13, kde lietal s bratom Wilhelmom ako pozorovateľ. Po rôznych rozporoch so spolubojovníkmi boli bratia rozdelení. | ||
| Vybraná osobnosť/39 | ||
 Pierre Clostermann (* 28. február 1921, Curitiba, Brazília – † 22. marec 2006, Montesquieu-des-Albères, Pyrénées-Orientales, Francúzsko) bol francúzsky stíhací pilot počas 2. svetovej vojny na západnom fronte, letecké eso. Po vojne sa stal známy ako autor vojnových memoárov, úspešný športový rybár, inžinier a politik. Narodil sa v meste Curitiba v Brazílii. Študoval v Los Angeles v Kalifornii. V roku 1942 vstúpil do Slobodných Francúzskych jednotiek vo Veľkej Británii. Spočiatku bol pridelený k 341. peruti RAF „Alsasko“, ktorá lietala na strojoch Supermarine Spitfire. 27. júla 1943 zostrelil nad Francúzskom 2 nemecké stroje Focke-Wulf Fw 190. Presne o mesiac neskôr naňho však padlo podozrenie, že má na svedomí zmiznutie veliteľa jednotky René Mouchotta, ktorý zmizol v priebehu boja, kedy ho mal Clostermann kryť, pretože bol jeho číslo. V dôsledku sporov s niektorými letcami zo základne Biggin Hill, požiadal o preloženie k 602. peruti, v ktorej slúžili esá ako Alan Deere, či Adolph G. Malan. Jednotka operovala zo základne britského námorníctva v Scapa Flow. Väčšinu jej operačných cieľov tvorili odpaľovacie rampy pre strely V-1 na francúzskom pobreží. Jeho jednotka sa zúčastnila leteckého krytia operácie Overlord. Sám Clostermann pristál ako jeden z prvých Francúzov na vyloďovacej pláži vo Francúzsku 18. júna 1944. Onedlho na to mu bolo za zásluhy udelené D.F.C.. Krátko po tom bol po odlietaní potrebného počtu operačných letov prevelený na veliteľstvo Francúzskych vzdušných síl. | ||
| Vybraná osobnosť/40 | ||
 Max Immelmann (* 21. september 1890, Drážďany – † 18. jún 1916) bol nemecký stíhací pilot – letecké eso v prvej svetovej vojne. Narodil sa v Drážďanoch ako syn miestneho zámožného priemyselníka. Od mladosti sa zaujímal o techniku a tak po ukončení školy v roku 1905 vstúpil ako kadet do armády k Eisenbahnregimentu v Berlíne, bol však sklamaný malým množstvom praktickej technickej práce. Od roku 1912 bol dôstojníckym čakateľom – rezervistom. Medzi rokmi 1913 a 1914, študoval mechaniku na drážďanskej technike. Keď začala vojna, bol Immelmann povolaný do aktívnej služby, prevelený k letectvu (Luftstreitkräfte) a v novembri šiel do výcvikového kurzu pre pilotov. Po ukončení kurzu sa dostal na front v Ardenach v severnom Francúzsku ako pilot prieskumného lietadla Fliegerabteilung 10. Potom ho prevelili k Fliegerabteilung 62, ktoré boli vybavené lietadlami Fokker Eindecker, prvými strojmi so synchronizovaným guľometom. 3. júna 1915 sa jeho lietadlo poškodilo v súboji s francúzskym pilotom a Immelmann bol prinútený pristáť, čo sa mu aj podarilo a pristál až za nemeckými líniami. Za záchranu lietadla bol vyznamenaný Železným krížom druhej triedy. V roku 1915 sa stal stíhacím pilotom. | ||
| Vybraná osobnosť/41 | ||
 Igor Sikorsky (rod. Igor Ivanovič Sikorskij; rus. Игорь Иванович Сикорский; ukr. Ігор Іванович Сікорський – Ihor Ivanovyč Sikorskyj; * 6. jún (25. máj podľa juliánskeho kalendára) 1889, Kyjev – † 26. október 1972, Easton) bol pôvodne ruský a neskôr americký letecký konštruktér a priekopník letectva ukrajinského pôvodu. Ako prvý navrhol a zostrojil štvormotorové lietadlo, RBVZ Russkij viťaz, lietadlo so samonosným krídlom, a prvý úspešný vrtuľník s konfiguráciou jedného hlavného rotora a jedného chvostového. Igor Sikorsky sa narodil v Kyjeve (dnes je hlavným mestom Ukrajiny) vo vtedajšom Ruskom impériu ako najmladší z piatich detí. Jeho otec, Ivan Alexejevič Sikorskij, mal ruský a poľský šľachtický pôvod. Sikorského matka, Marija Stefanovna Sikorskaja (za slobodna Temriuk-Čerkasovová), bola lekárka, ktorá však túto činnosť nevykonávala. Otec bol medzinárodne renomovaný profesor psychológie na kyjevskej Univerzite svätého Vladimíra (dnes Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka) a preslávil sa aj ako aktívny ruský nacionalista. Igor Sikorsky študoval od roku 1903 na námornej akadémii v Petrohrade, ale po troch rokoch z nej odišiel študovať do Paríža stavbu strojov. V roku 1907 pokračoval v štúdiu na Polytechnickom inštitúte cára Alexandra II. (dnes Národná technická univerzita Ukrajiny „Kyjevský polytechnický inštitút Igora Sikorského“). | ||
| Vybraná osobnosť/42 | ||
 Bratia Wrightovci – Orville Wright (* 19. august 1871, Dayton, Ohio – † 30. január 1948) a Wilbur Wright (* 16. apríl 1867, Millville, Indiana – † 30. máj 1912) sú všeobecne uznávaní ako projektanti a stavitelia prvého motorového lietadla a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v letectve. Na niektoré z ich objavov si však nárokujú aj iní. Obaja bratia absolvovali strednú školu. Vyrástli v Daytone, kde si otvorili dielňu na opravu bicyklov, kde ich aj navrhovali a vyrábali v roku 1892 (Wright Cycle Company). Týmto spôsobom si zarábali na financovanie svojej záľuby v lietaní. Na základe prác Sira Georga Cayleyho, Octava Chanuteho, Otta Lilienthala a Samuela Pierpont Langleyho začali v roku 1899 s pokusmi. Zlepšili riadenie lietadla na rozdiel od ostatných, ktorí sa snažili hlavne zvýšiť výkonnosť. Vyvinuli ovládanie lietadla okolo troch osí a tým zaviedli princípy, ktoré sa používajú dodnes. Ich zamestnanec Charlie Taylor postavil aerodynamický tunel, v ktorom vyskúšali vyše 200 rôznych tvarov krídla a vytvorili vlastné tabuľky o pôsobení vztlaku vzduchu na tvar krídla. Ich skúsenosti s bicyklami, prevodmi, bicyklovými motormi a rovnováhou mali veľký význam pre ich úspech vo vytvorení mechanického lietadla. Počas výskumov pracovali vždy spolu a obaja nesú rovnakú zásluhu na vývoji lietadla. | ||
| Vybraná osobnosť/43 | ||
 Rudolf „Rudo“ Božik, nesprávne aj Božík (* 10. júl 1920, Hrnčiarovce – † 27. jún 2000, Piešťany), bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Jedenkrát bol nasadený v bojoch na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Oficiálne mu ako príslušníkovi Slovenských vzdušných zbraní bolo priznaných deväť zostrelov nepriateľských lietadiel. Počas Slovenského národného povstania ako príslušník Kombinovanej letky zostrelil tri lietadlá Luftwaffe, z toho jedno v spolupráci, čím sa stal najúspešnejším slovenským stíhačom v SNP. Potom slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. V roku 1958 ho v rámci čistiek prepustili z armády. Následne pracoval ako baník v Handlovej, ale už za krátky čas nastúpil do práce v Lokomotívnom depe Leopoldov ako kandidát na rušňovodiča a potom až do odchodu do dôchodku v roku 1980 bol rušňovodičom-motorvodičom. Zomrel v roku 2000 v Piešťanoch. Rudolf Božik sa narodil 10. júla 1920 v Hrnčiarovciach (dnes v okrese Trnava) v chudobnej rodine železničného robotníka. Detstvo prežil v spoločnosti troch bratov a dvoch sestier. V rokoch 1931 až 1934 navštevoval meštiansku školu v Trnave. V roku 1937 absolvoval trojročnú odbornú školu u trnavskej firmy Mannesmann Coburg, pričom sa vyučil za zámočníka. Následne pol roka pracoval u tejto firmy, ale v marci 1938 ho prepustili a nakrátko sa vrátil do rodnej obce, kde pracoval ako poľnohospodársky robotník a kováčsky pomocník. Už od detstva sa zaujímal o letectvo, keďže jeho rodná obec ležala na trase lietadiel z Piešťan do Vajnor. Keď vonku začul hukot motora lietadla, chcel ten stroj vidieť. Časom sa naučil len podľa zvuku motora určiť o aký typ lietadla ide. | ||
| Vybraná osobnosť/44 | ||
.jpg) Ferdinand von Zeppelin, celým menom Ferdinand Adolf Heinrich August Graf von Zeppelin (* 8. júl 1838, Konstanz – † 8. marec 1917, Berlín), bol nemecký generál a konštruktér vystužených vzducholodí. Narodil sa württemberskému dvornému maršalovi grófovi Friedrichovi von Zeppelin a jeho manželke Amélie Macaire. Vyrastal v Konstanzi pri Bodamskom jazere a na neďalekých majetkoch vo švajčiarskom Girsbergu. Od roku 1853 študoval vojenskú školu v Ludwigsburgu pri Stuttgarte. Od roku 1863 pôsobil ako pozorovateľ v americkej občianskej vojne, ktorej sa neskôr zúčastnil na strane Severu. Tam aj 19. augusta 1865 vzlietol k svojmu prvému balónovému letu. Od roku 1865 bol pobočníkom württemberského kráľa. Osvedčil sa počas prusko-rakúskej vojny a bol prevelený do Berlína. Vojenskú službu ukončil roku 1891 ako generálporučík. Prvú vzducholoď začal stavať v roku 1899 ako 61-ročný. V roku 1900 vzlietla nad Bodamským jazerom prvá vzducholoď LZ 1 dlhá 128 m, a zotrvala vo vzduchu 18 minút. Nemecká vláda, ktorá v roku 1894 nepodporila Zeppelinov projekt na stavbu vzdušného plavidla, sa po tomto prvom lete ponúkla, že bude spolufinancovať projekt. | ||
| Vybraná osobnosť/45 | ||
 Nelly Hedwig Dienerová (nem. Nelly Hedwig Diener; * 5. február 1912, Švajčiarsko – † 27. júl 1934, neďaleko Tuttlingenu, Nemecko), známa pod prezývkou Engel der Lüfte (Anjel nebies), bola švajčiarska palubná sprievodkyňa u dopravcu Swissair, prvá letuška v Európe. Jej úlohou bolo podávať cestujúcim občerstvenie, zabávať ich počas letu konverzáciou v rôznych jazykoch a rozptyľovať ich od strachu. Tragicky zahynula pri havárii lietadla neďaleko Tuttlingenu spolu s ďalšími dvoma členmi posádky a deviatimi cestujúcimi. Narodila sa 5. februára 1912 vo Švajčiarsku a svoju leteckú kariéru začala od 1. mája 1934 u švajčiarskeho národného leteckého dopravcu Swissair. Prijali ju na žiadosť vtedajšieho obchodného riaditeľa Balza Zimmermanna, ktorý si pomocou krásnej mladej dámy na palube prial zvýšiť publicitu spoločnosti. Nelly však nechtiac pritiahla všetku pozornosť médií na seba. Vďaka svojej kráse a povestným dlhým riasam si od novinárov vyslúžila prezývku Engel der Lüfte (Anjel nebies). Stala sa prvou letuškou v Európe. | ||