Preskočiť na obsah

Kozorožec (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Kozorožec)
Kozorožec
Mapa súhvezdia Kozorožec
Mapa súhvezdia Kozorožec

Latinský názovCapricornus
SkratkaCap
GenitívCapricorni
Symbolické vyjadreniekoza
Rektascenzia21h
Deklinácia−20°
Plocha414  štvorcových stupňov
Poradie: 40
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
1
Najjasnejšia hviezdaDeneb Algedi (α Cap)
(Zdanl. magnitúda 3,0)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +60° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September
Horná kulminácia o 24:00

2. august

Dolná kulminácia o 24:00

1. február

Kozorožec (Capricornus, ♑) je jedným zo zvieratníkových súhvezdí, pričom patrí tak medzi 88 moderných súhvezdí, ako aj medzi 48 Ptolemaiových súhvezdí.

Kozorožec je stredne veľké zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky, čiže v ňom môžeme nájsť planéty, Mesiac a, prirodzene, Slnko. Slnko do neho vstupuje 19. januára a vystupuje z neho 15. februára. Pred asi 2 000 rokmi bol Kozorožec najjužnejším zvieratníkovým súhvezdím a Slnko cez neho prechádzalo v deň zimného slnovratu. Kozorožec sa nachádzal najnižšie pod svetovým rovníkom. Vďaka precesii sa však poloha svetového rovníka posúva a v dnešných časoch sa v deň zimného slnovratu Slnko nachádza v súhvezdí Strelec. Ale dodnes sa najjužnejšia rovnobežka na zemskom povrchu, kde Slnko v priebehu roka kulminuje v zenite nazýva Obratník Kozorožca. V blízkosti sú ďalšie vodné súhvezdia: Vodnár, Ryby, Veľryba a Južná ryba – prechod Slnka touto oblasťou totiž znamenal vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe obdobie daždivého počasia.

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Bohom lesov, polí, stád a pastierov bol v starom Grécku Pan, v Ríme nazývaný Faun. Pretože svojím vzhľadom naháňal ľudom strach, chodil radšej sám po lesoch a údoliach a hral na píšťalu. Mal rád hudbu a za jasných nocí hral nymfám do tanca. Pan bol často spodobovaný na obrazoch, bolo o ňom napísaných mnoho básní, zložených veľa hudobných skladieb a jeho bradatú a rohatú hlavu často tesali sochári do mramoru. Bol symbolom pokojnej pohostinnosti a predsa sa ho ľudia báli. Keď sa niekto ocitne sám v lese, alebo na osamelom mieste, často podlieha bezdôvodnému strachu, ktorému sa dodnes hovorí panický. Je to vraj strach, ktorým Pan zaháňal z lesa nevítaných návštevníkov.

Na starých hviezdnych mapách býval Pan znázorňovaný ako kozorožec s rybím chvostom a s hlavou a telom capa. Babylončania mu hovorili Kozia ryba. Takíto kríženci morských a suchozemských zvierat, alebo dokonca ľudí, sa v povestiach vyskytovali často (napr. kentaurus, kozorožec, morská panna...). Podobu kozorožca možno vysvetliť tým, že asi pred 2 000 rokmi sa vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe začínalo obdobie dažďov práve v čase, keď Slnko prechádzalo týmto súhvezdím. Legenda zase vysvetľuje smiešnu podobu Pana tak, že keď raz Pan so svojimi priateľmi popíjal, do veselej spoločnosti vpadol Tyfón, obrovský netvor so sto hlavami. Spoločnosť sa v hrôze rozpŕchla a aby sa zachránili, každý sa premenil na nejaké zviera. Pan sa chcel premeniť na rybu, ale spanikáril a keď skočil do vody, zabudol sa potopiť celý. Na rybu sa premenila len jeho potopená časť, horná zostala kozia. Zeus to vyriešil tak, že zlého Tyfóna strčil pod sopku Etna a Pana preniesol na letnú oblohu.

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
δ Cap Deneb Algedi 2,8m
α Cap Agedi 4,3m
β Cap Dabih 3,05m

Hlavnou, i keď nie najjasnejšou hviezdou súhvezdia, je alfa1 nazývaná Giedi, Algiedi („kozorožec“), ale najčastejšie Prima Giedi. Jej jasnosť je len 4,2 magnitúd a tvorí optickú dvojhviezdu s hviezdou alfa2, Secunda Giedi. Za priaznivých podmienok sa tieto zložky vzdialené 6´ dajú od seba odlíšiť voľným okom. Jasnosť druhej zložky je 3,6 magnitúdy a obe patria do spektrálneho typu G. Fyzicky však k sebe vôbec nepatria. Jasnejšia Secunda Giedi je od nás vzdialená asi 109 svetelných rokov. Údaje o vzdialenosti Primy Giedi sa značne rozchádzajú, je však podstatne ďalej, ako Secunda. Beta Capricorni má v latinčine názov Dabih a v arabčine Sadalzabih. Aj ďalšie jasné hviezdy v Kozorožcovi majú svoje mená. Gama Capricorni sa volá Nashira, čo je pravdepodobne názov arabského božstva. Hviezda delta Capricorni má názov Deneb Algiedi, čo pravdepodobne pochádza z názvu Dhanab al Jady prekladaného ako „chvost kozorožca“ alebo jednoducho „chvost kozy“.

Znázornenie kozorožca na hviezdnej mape Johanna Hevelia

Napriek tomu, že Kozorožec je umiestnený hneď východne od bohatej oblasti Mliečnej cesty v Strelcovi a zaberá slušnú časť oblohy, je prekvapujúco chudobný na deep-sky objekty. Oblasť ale obsahuje niekoľko nádherných dvoj- a viacnásobných hviezd aj pre binokulár alebo malý ďalekohľad, v ktorých širokom zornom poli môžu vyzerať skoro ako nejaká uvoľnená otvorená hviezdokopa. Výnimku tvorí iba guľová hviezdokopa M30 nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti súhvezdia na hranici s Južnou rybou. V ďalekohľade s 8 cm objektívom ju rozoznáme ako hmlistý fliačik. Iba väčší ďalekohľad rozloží okrajové časti hviezdokopy na jednotlivé hviezdy. Jej stred je husto posiaty hviezdami. Má celkovú jasnosť asi 8 mag a nachádza sa v blízkosti hviezdy dzéta. Neďaleko hviezdy μ Capricorni našiel berlínsky astronóm Johann Gottfried Galle na základe Leverrierových výpočtov v roku 1846 ďalšiu planétu Slnečnej sústavy – Neptún.

Kozorožec patrí spolu s Vodnárom medzi tie menej výrazné súhvezdia zvieratníka. Je na rozhraní medzi letnými a jesennými súhvezdiami. Súhvezdie pozostáva zo slabých hviezd vytvárajúcich tvar dosť deformovaného trojuholníka, ani jedna z nich nie je jasnejšia ako 3. magnitúda. Jeho nájdenie komplikuje aj fakt, že sa v našich zemepisných šírkach nachádza veľmi nízko nad obzorom a že v rôznych hviezdnych mapách sa k nemu kreslia rôzne spojnice. Na oblohe je najlepšie predstaviť si jeho spojnice tak, že súhvezdie vytvára tvar veľkého ležiaceho „V“ s hviezdou Prima Giedi mimo obrazca. Ak si predĺžime spojnicu hviezd Vega v Lýre a Altair v Orlovi, dostaneme sa k štyrom hviezdam, ktoré tvoria rohy Kozorožca. Vzhľadom na malú výšku je doba jeho pozorovateľnosti krátka, od júna nadránom do októbra večer.

Vrcholí o polnoci v prvej tretine augusta, ale nedosahuje výšku 30 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6 m, na oblohe zaberá 0,126 sr.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kozorožec, s. 250 – 253.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]