Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, november a december 2022

Tento článok je podstránkou hlavného článku chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie november a december 2022.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

November 2022

Týždeň od 31. októbra do 6. novembra 2022

V pondelok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 250 dní.

• Na bojisku k zásadným posunom nedošlo. Ukrajinci nezaútočili na Cherson ani na ďalšie obsadené mestá na východe krajiny. Miestom najkrvavejších bitiek bol východný Donbas, kde zomierali stovky ľudí denne. Určité postupy tu zaznamenávala privátna Wagnerova skupina bojujúca na strane Rusov, s územnými ziskami neprevyšujúcimi 100 až 200 metrov za deň. Viaceré útoky sa ukrajinským silám darilo odrážať. Ukrajinská armáda pritom neustále využívala taktiku presných úderov v tyle nepriateľa, kde ničila vojenské posádky, zhromaždenú techniku a muničné sklady.

• Elitná profesionálna jednotka 155. brigády námornej pechoty z ruského Ďalekého východu utrpela ťažké straty v Donbase pri obci Pavlivka. Vojaci sa sťažovali na nekompetentné velenie, ktoré ich vyslalo do nepochopiteľnej ofenzívy, pri ktorej prišli o 300 príslušníkov a 50% techniky. Podľa predstáv velenia malo byť obsadenie Pavlivky po sérii neúspechov a dlhom prešľapovaní na mieste dôležitým ziskom ruskej armády, vďaka ktorému by obnovili železničné spojenie medzi Melitopoľom a Doneckom. Ukrajinské sily opevnené na vyvýšených miestach však mali prístupové cesty k obci vedúce otvoreným priestranstvom pod pohodlnou delostreleckou kontrolou. Navyše terén bol pre pretrvávajúcu rasputicu nevhodný pre bojové operácie. Z týchto dôvodov bola ofenzíva námorníkmi označená za nezmyselnú a predčasnú.

Miestne úrady v Mykolajive umiestnili betónové úkryty blízko rušných zastávok mestskej dopravy. Objekt s dvomi východmi poskytoval útočisko pre 15 ľudí ohrozených pri ostreľovaní mesta

• Pokračovali raketové útoky na viacerých miestach krajiny, len v pondelok ráno dopadlo na Kyjev päť rakiet.

• Dosadené úrady v Chersone stále naliehali na civilistov, aby opustili mesto. Do uvoľnených bytov sa potom sťahovali ruskí vojaci a pripravovali sa na mestský boj proti ukrajinskej armáde. Ukrajinské velenie predpokladalo, že ruská armáda stiahnutie z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti len fingovala, aby vlákali ukrajinskú armádu do oblastného mesta Cherson a viedli proti nej náročnú mestskú vojnu.

• V sobotu iránsky režim vyhlásením svojho ministra zahraničných vecí Hosejna Amirabdollahiana oficiálne priznal, že Rusku dodal „malý počet“ bojových dronov Šáhid-136 a to ešte pred začiatkom tejto invázie. Doposiaľ to režim odmietal, napriek troskám dronov nachádzaných na miestach úderov ako aj poznatkom západných spravodajských služieb. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto vyhlásenie za klamlivé, pretože len v oblasti okolo Kyjeva protivzdušná obrana denne zostrelila najmenej desať týchto dronov. To potvrdili aj USA, podľa ktorých Irán dodal aj počas leta desiatky týchto zbraní a na okupované územia Ukrajiny vyslal svoj personál, ktorý Rusom pomáhal bezpilotné lietadlá používať. Ďalšia zásielka týchto dronov bola do Ruska dodaná aj tento týždeň, keď bol zaznamenaný let vhodného nákladného lietadla Il-76 z Teheránu na moskovské letisko Vnukovo. Ako protislužbu žiadal Irán od Ruska pomoc s rozvojom jadrového programu.

Na oslobodených územiach Ukrajiny pokračovalo odmínovanie. V Charkovskej oblasti bolo od 8. septembra do konca tohto týždňa vyčistených 1422 hektárov krajiny, na ktorej bolo nájdených a zlikvidovaných 37 915 mín a nevybuchnutej munície. Na tabuľke je nápis v azbuke „НЕБЕЗПЕЧНО! МИНИ!“, v preklade „Nebezpečenstvo! Míny!“

• Pre rozsiahle škody v oblasti výroby a distribúcie elektrickej energie po celej Ukrajine zaviedli úrady plánované odstávky elektriny. Podľa vopred ohláseného harmonogramu striedavo odpájali jednotlivé oblasti od dodávok energie s cieľom udržať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny. Úrady sa zároveň pripravovali na možnosť úplného dlhodobého výpadku v dodávkach elektriny, tkz. blackoutu. Krajiny EÚ poslali na Ukrajinu približne 500 generátorov elektrickej energie zo zásob civilnej ochrany na pokrytie najnevyhnutnejších potrieb.

• Záporožskú jadrovú elektráreň opätovne pripojili k vonkajšej rozvodnej sieti. Chladenie odstavených reaktorov a ďalšie bezpečnostné systémy boli od predošlého štvrtka zabezpečované iba záložnými generátormi, keďže ruské ostreľovanie zničilo vedenie vysokého napätia pripájajúce elektráreň k sieti. V elektrárni od začiatku septembra pôsobil stály monitorovací tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá opätovne vyzvala na zriadenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany elektrárne.

• Ruská armáda čelila problémom s výcvikom zmobilizovaných záložníkov. Pre nedostatočnú kapacitu výcvikových zariadení, chýbajúcich inštruktorov a vybavenia sa ruské sily pripravovali v Bielorusku.

• Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko nasadilo na frontovú líniu zmobilizovaných záložníkov s nevhodnou výzbrojou. Verejne prístupné zdroje dokazovali, že boli vybavení puškami typu AKM vyrábanými od roku 1959. Navyše mnohé z nich boli po nesprávnom uskladnení pravdepodobne len sotva použiteľné. Regulárne ruské bojové útvary boli vyzbrojené útočnými puškami typu Kalašnikov AK-12 používajúcimi rozdielnu muníciu. To zvýšilo nároky na logistiku, keďže len pre ľahké ručné zbrane musela ruská armáda zabezpečovať dva typy streliva.

• Objavili sa špekulácie, že pre problémy s nízkou morálkou začala ruská armáda na Ukrajine nasadzovať blokačné, resp. protiústupové jednotky. Ich úlohou malo byť pod hrozbou zastrelenia odrádzať ruských vojakov od ústupu z frontových pozícií.

Vlajka sovietskych výsadkových síl. Znak ako na vlajke bol dôvodom nevpustenia ruského železničného vozňa na územie Litvy.

• Litovská štátna pohraničná stráž nevpustila na svoje územie z Kaliningradskej oblasti päť nákladných vagónov s namaľovanými ruskými vojenskými symbolmi.

• Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že od stredy sa Rusko vracia k dohode o vývoze obilia cez Čierne more. Svoje stanovisko prehodnotilo po vyhlásení tureckého ministra obrany, že lode budú môcť komodity vyvážať pod tureckou vlajkou napriek ruskému odstúpeniu od dohody, pričom Turecko zaistí ich bezpečnosť. Lode pritom plávali už od pondelka, na čom sa bez Ruska dohodli OSN, Turecko a Ukrajina.

• Ruské úrady sa zmocňovali osirotených detí na okupovaných územiach a odvážali ich do Ruska s cieľom vychovávať ich ako Rusov. Niektoré z detí odobrali pestúnskym rodinám, iné prišli o rodičov pri ostreľovaní miest. Podľa ukrajinských úradov bolo do Ruska deportovaných okolo 8000 detí, Rusko celkové počty nezverejnilo. Vychovávať deti zavlečené z vojnou zasiahnutej krajiny v inej krajine alebo inej kultúre je pritom jedným z kritérií genocídy.

Týždeň od 7. do 13. novembra 2022

Oslobodenie Chersonu

Mapka znázorňujúca hlavné smery postupu ukrajinskej armády pri oslobodzovaní Chersonu

Na začiatku týždňa boli na juhu v Mykolajivskej oblasti hlásené prudké boje pri Snihurivke severne od Chersonu, významnom opevnenom bode ruských síl brániacich ukrajinský postup na toto oblastné mesto. Mesto spolu s desiatkami ďalších obcí oslobodila ukrajinská armáda v prvej polovici týždňa, obrancovia sa pri tomto postupe k Chersonu priblížili na 15km. V priebehu stredy sa ukrajinská armáda dostala až do severnej časti mesta.

V stredu večer, nedlho po oslobodení Snihurivky, ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil stiahnutie ruských vojsk z pravého brehu Dnepra v Chersonskej oblasti potom, čo veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin oznámil, že samotné oblastné mesto Cherson už nie je možné zásobovať a navrhol posunúť obranné línie na ľavý (východný) breh rieky. Vo vyhlásení sa vyhol slovu „ústup“, akcia bola komunikovaná ako „manéver“.

Ukrajinskí predstavitelia na oznámenie ruského velenia reagovali s opatrnosťou, podľa ich názoru mohlo ísť o pascu. Obávali sa falošných informácií s cieľom vlákať ich do mesta a tu rozpútať náročné pouličné boje.

Ruská armáda pri ústupe ničila aj menšie mosty. Na ilustračnej fotke most v Kupiansku, meste oslobodenom pri Charkovskej protiofenzíve

Ruské sily v oblasti sa narýchlo naloďovali na dostupné plavidlá, presúvali vojakov a vybavenie na ľavý breh Dnepra. Tu stavali obranné línie a odtiaľto kryli svoj ústup intenzívnym ostreľovaním postupujúcich obrancov na pravom brehu. Postup ukrajinských jednotiek zdržiavali aj nastražené mínové polia a zničenie viacero menších mostov cez riečky a potoky. Pri rýchlom a masovom prekračovaní rieky sa utopilo nezanedbateľné množstvo ruských vojakov, mnohí ďalší sa prezliekli do civilu a pokúsili sa stratiť medzi miestnym obyvateľstvom.

Antonivský most cez Dneper neďaleko Chersonu zničený ustupujúcou ruskou armádou

Priehradný múr Kachovskej priehrady. Na ľavej strane fotky za zábradlím cestná komunikácia prechádzajúca pozdĺž telesa hrádze.

Pri ústupe ruská armáda podmínovala cesty, ničila kritickú infraštruktúru, elektrické vedenia a zanechávala nástražné výbušné systémy. V noci zo štvrtka na piatok, na konci svojho ústupu, vyhodila do vzduchu Antonivský most, ktorý bol dovtedy čiastočne schodný aspoň pre pechotu, ako aj časť mostovky na Kachovskej priehrade, dovtedy jedinej zjazdnej cestnej komunikácii cez Dneper v oblasti. Samotná priehrada poškodená nebola.

V piatok ráno ruské velenie oznámilo úspešné ukončenie presunu svojich jednotiek na ľavý breh s tým, že na pravom brehu nezostal ani jeden ich vojak ani žiadna vojenská technika či zbrane. V súvislosti s opustením Chersonu bolo Ruskom dosadené oblastné centrum presunuté do mesta Heničesk na pobreží Azovského mora, mimo dostrelu ukrajinských raketometov HIMARS.

Obyvatelia oslobodeného Chersonu na hlavnom námestí emotívne vítajú prvých ukrajinských vojakov

V piatok 11.11. dopoludnia sa na hlavnom námestí v Chersone objavila štátna vlajka Ukrajiny. Vyvesili ju tam miestni partizáni, príslušníci Hnutia odporu. Následne sa do mesta dostali prví ukrajinskí vojaci. V uliciach mesta zavládla eufória, obyvatelia vyšli slobodne do ulíc, zaplnili centrálne Námestie slobody, objímali prichádzajúcich vojakov a novinárov a na všetkých budovách sa snažili vyvesiť ukrajinské vlajky.

V súvislosti s informovaním o vstupe ukrajinských vojsk do mesta bola niekoľkým novinárom odobratá akreditácia. Podľa generálneho štábu Ukrajiny porušili pravidlá pre pôsobenie médií v oblasti bojových operácií tým, že o pohybe vojsk informovali príliš skoro, dokonca on-line. Pred stabilizovaním situácie, dočistením možných miest odporu, prevzatím plnej kontroly a prísunu systémov protivzdušnej obrany tak mohli poskytnúť cenné informácie pre ruské sily ostreľujúce mesto z druhého brehu rieky alebo pre prípadné ruské sily ukrývajúce sa v meste.

Stiahnutie z Chersonu bolo už tretím veľkým ústupom Ruska v tejto invázii. Najskôr museli v marci opustiť predmestia Kyjeva, následne boli v septembri vytlačení z rozsiahlych území od Charkova. Ústup ruských vojsk z Chersonu vyvolal bezprecedentnú kritiku prezidenta Vladimíra Putina a ideologický rozkol medzi jeho oddanými zástancami a radikálnymi stúpencami tvrdej vojny.

O ukrajinskej protiofenzíve na Cherson sa hovorilo už od leta. Reálne úspechy na fronte však prišli až začiatkom októbra. Vytlačeniu agresora z pravého brehu Dnepra značnou mierou prispeli cielené a dobre vykonané útoky s využitím vyspelej Západnej vojenskej techniky zamerané na miesta koncentrácie ruských síl, vojenské ciele a logistické uzly po celej Chersonskej oblasti, ktoré viedli tiež k ťažkému poškodeniu Antonivského mosta. Toto prinieslo problémy so zásobovaním a znemožňovalo okupantom dlhodobo udržať pozície na pravom (západnom) brehu rieky. Vďaka tejto taktike nemuseli Ukrajinci uskutočniť rozsiahle a náročné pozemné oslobodzovacie manévre a bitky.

Pavel Macko, slovenský generál vo výslužbe

Generál vo výslužbe Pavel Macko označil oslobodenie Chersonu za veľký vojenský, strategický i politický úspech Ukrajiny. Pre ruské sily v tejto novej situácii bolo kľúčové posilniť svoje úsilie na obranu zostávajúcich území Chersonskej oblasti na ľavom brehu Dnepra pod ich kontrolou, nakoľko tadiaľ viedli trasy pre dodávky pitnej vody pre anektovaný Krym ako aj súvislý pozemný koridor spájajúci Krymský polostrov s ruskou pevninou. Tento koridor bol v čase poškodenia Krymského mosta dôležitý z logistických dôvodov aj pre samotnú ruskú armádu. Stratou Chersonu ruské sily prišli aj o možnosť postupovať ďalej na západ, čím sa rozplynul ich sen o dobytí Odesy, ovládnutí Čierneho mora a pozemnom spojení Ruskej federácie s Podnesterskom.

Cherson bol jediným obsadeným oblastným mestom a tiež prvým veľkomestom, ktoré získali ruské jednotky po februárovom vpáde na Ukrajinu. Okupácia mesta začala 2. marca. V nasledujúcich týždňoch boli do vedenia mesta dosadení ľudia lojálny Kremľu. Tí tu postupne zavádzali ruské reálie ako vysielanie televíznych staníc, služby mobilných operátorov, ruské učebné osnovy, hrivnu nahradili rubľom a na námestí umiestnili sochu V. I. Lenina.

Antonivský most, kľúčová spojnica Chersonu s ľavým brehom Dnepra. Jeho nezničenie na začiatku iinvázie zásadným spôsobom uľahčilo obsadenie Chersonu a území na pravom brehu.

300-tisícová metropola Chersonskej oblasti nebola ruskými silami dobytá, ale obsadená prakticky bez boja zradou resp. zlyhaním viacerých vysokopostavených dôstojníkov Tajnej služby Ukrajiny (SBU). Šéf miestneho riaditeľstva, generál Serhij Krivoručko, v rozpore s rozkazmi nariadil evakuáciu podriadených dôstojníkov ešte pred príchodom ruských jednotiek. Jeho asistent, vedúci protiteroristického centra SBU, plukovník Ihor Sadochin, s okupantmi dokonca kolaboroval, keď ich informoval o zamínovaných miestach a pomáhal koordinovať letovú trasu nepriateľských lietadiel. Vedúci oddelenia vnútornej bezpečnosti SBU, brigádny generál Andrij Naumov, prchol pred vpádom ruských vojsk do zahraničia. Všetkých troch bývalých vysokopostavených dôstojníkov SBU ukrajinské úrady obvinili z vlastizrady. Jedno z ich kľúčových zlyhaní bolo nevyhodenie do vzduchu Antonivského mosta cez Dneper.

Obsadením Chersonu si ruská armáda vytvorila predpolie pre postup na Mykolajiv a Odesu. Bližšie ako na okraj Mykolajiva sa však nikdy nedostala.

Ďalšie udalosti týždňa

• Situácia bola komplikovaná pozdĺž celej frontovej línie. V niektorých oblastiach pokračovali prudké boje. Jednotky ruskej armády sa snažili udržať dobyté územia a útokmi chceli naďalej dosiahnuť administratívne hranice Doneckej oblasti. S týmto cieľom pokračovali v útočných akciách v okolí Bachmutu, po presunutí päť práporových zoskupení po osemsto vojakov otvorili predošlý týždeň novú ofenzívu na úseku frontu v oblasti miest Avdijivka a Vuhledar, útočiac smerom na severozápad. Útoky ukrajinskí obrancovia úspešne odrážali. Motívom k tomuto výpadu bola snaha zabezpečiť zostávajúce logistické trasy po poškodení Krymského mosta. Najprudšie boje sa v týchto dňoch odohrávali pri obci Pavlivka v susedstve Vuhledaru. Preraziť obranné línie sa však agresorovi nepodarilo, naopak utrpel tu veľké straty.

• K zlyhaniu ruskej armády došlo pri meste Svatove, kde sa ruskí vojaci snažili udržať frontovú líniu a zabrániť oslobodeniu severnej časti Luhanskej oblasti. Pre nedostatočnú koordináciu a komunikáciu sa tu nevyhli streľbe do vlastných radov, čo spôsobilo až 60% strát ruských vojakov. Dôvodom boli časté výmeny vojenských veliteľov, povyšovanie neskúsených vojakov a využívanie mobilizovaných brancov bez riadneho výcviku.

• Ruská diplomacia vyhlásila, že je pripravená vrátiť sa k mierovým rokovaniam s Ukrajinou a to s ohľadom na súčasnú realitu. Ukrajinského ministerstvo zahraničia reagovalo, že Rusku v skutočnosti nejde o mier, keďže stále útočí na civilistov, ale chce len získať čas na preskupenie svojich jednotiek, doplnenie zbraní a na výcvik mobilizovaných vojakov. Ukrajina rokovania podmienila stiahnutím ruských vojsk a obnovením územnej celistvosti Ukrajiny.

Raketové útoky na energetické zariadenia ochromili dodávky tepla po celej Ukrajine. Na snímke požiar teplárne v meste Zmjiv neďaleko Charkova

• V celej krajine pokračovali opravy energetických zariadení. Najťažšia situácia bola v hlavnom meste, kde pre hroziaci blackout úrady vyzvali obyvateľov, aby odcestovali, ak majú kam. Kyjevský magistrát začal v meste zriaďovať tisíc vykurovaných úkrytov slúžiacich aj ako bunkre. Obyvatelia sa tu mohli zohriať, dať si čaj alebo si nabiť mobilný telefón.

• Z ruského zajatia sa vrátilo 30 ukrajinských obrancov Hadieho ostrova. V čase útoku, 24. februára, bolo na ňom 80 obrancov a aj niekoľko civilistov: správca majáku a niekoľko pracovníkov technických služieb.

Západné protitankové zbrane ukoristené ruskou armádou

• Objavila sa informácia, že Rusko ešte 20. augusta poskytlo Iránu za 160 bojových dronov 140 miliónov eur v hotovosti a vzorky ukoristených západných zbraní. Do Teheránu sa tak dostala britská protitanková raketa NLAW, americká protitanková strela Javelin a protilietadlová raketa Stinger. Iránska armáda tak získala možnosť preskúmať západné technológie a reverzným inžinierstvom si vyrobiť kópie týchto zbraní.

• Švédsky premiér oznámil tvrdší postoj k boju s terorizmom. Reflektoval tak na požiadavky Turecka vznesené v súvislosti so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Maďarský parlament o tejto otázke doposiaľ nerokoval. Maďarsko a Turecko boli jedinými členskými štátmi NATO, ktoré rozšírenie paktu doposiaľ neschválili.

• Bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej Nemecko vo vojenskom útvare v Michalovciach začalo s opravami bojmi poškodených zbraní, ktoré predtým poskytlo ukrajinskej armáde. Súčasťou opravovaného arzenálu boli samohybné húfnice PzH 2000, salvové raketomety a protilietadlový systém Iris-T. Údržbové stredisko začalo pracovať v prvej polovici decembra.

• Pri dopravnej nehode zahynul zástupca šéfa dosadenej ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Kirill Stremousov, jedna z najvýraznejších verejných tvárí ruskej okupácie.

• Hollywoodsky herec Sean Penn, pri svojej tretej návšteve Ukrajiny od začiatku invázie, podaroval ukrajinskému prezidentovi, bývalému hercovi, Volodymyrovi Zelenskému svoju sošku Oscara. Sean Penn sa staral o utečencov z Ukrajiny, za čo mu ukrajinský prezident udelil Rad za zásluhy.

Električka Tatra T6A5 zničená pri raketovom útoku na depo v Charkove

• V Charkove začala po nutných úpravách a prerozchodovaní premávať prvá z dvadsiatich električiek typu Tatra T6A5, ktoré mestu daroval Dopravný podnik hlavného mesta Praha. Pri ruskej agresii bolo poškodených alebo zničených mnoho tamojších vozidiel, okrem električiek aj autobusy, trolejbusy i metro. Ďalšie vozidlá Charkovu daroval Plzenský mestský dopravný podnik, Dopravný podnik Ostrava a Dopravný podnik mesta Brno.

• Pravoslávna cirkev na Ukrajine v súvislosti s inváziou ruských síl po prvýkrát povolila svojim kongregáciám sláviť Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára, teda 25. decembra. Odvrátila sa tak od Ruska a priklonila k západnej tradícii. Pravoslávna cirkev na Ukrajine tradične slávila Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára, v rovnakom čase ako moskovský patriarchát vedený patriarchom Kirillom. Ten však otvorene podporoval ruskú inváziu na Ukrajinu a nevyhranil sa ani proti útokom na civilistov. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa od patriarchu Kirilla dištancovala a viac sa necítila byť podriadená moskovskému patriarchátu.

Otázka, kedy sláviť Vianoce, bola na Ukrajine predmetom dlhodobej diskusie už pred vojnou. Pred inváziou slávila Vianoce západným spôsobom tretina Ukrajincov, pod vplyvom ruskej agresie podpora tohto názoru vzrástla. 25. december je na Ukrajine štátnym sviatkom od roku 2017..

Týždeň od 14. do 20. novembra 2022

Mapka aktuálne okupovaného územia. Regióny na pravom brehu Dnepra v okolí Chersonu boli oslobodené v predošlom týždni.

• Tento týždeň posun na bojisku nepriniesol, Rusom sa darilo ničiť len energetickú infraštruktúru. Bojujúce strany museli operovať vo veľmi blatistých podmienkach, s mechanizovanými operáciami väčšieho rozsahu vyčkávali na príchod mrazov.

• Ukrajinské jednotky odrazili útoky na Bachmut a ďalších deväť obcí na Donbase. Intenzívna obojstranná delostrelecká paľba bola vedená v priestore mesta Svatove na východe Ukrajiny. Ruské sily pokračovali v budovaní obranných pozícií, často s využitím mobilizovaných záložníkov.

Po rozsiahlom ruskom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru Ukrajiny sa v plameňoch ocitlo viacero transformátorových staníc

• Ukrajina čelila rozsiahlym raketovým útokom. Len v priebehu utorka vypálili ruské sily približne sto rakiet, v ostatné dni týždňa ďalšie desiatky. Cieľom útokov bola civilná infraštruktúra veľkých miest a zariadenia energetickej infraštruktúry krajiny. Jedna z rakiet zasiahla transformátor poskytujúci elektrickú energiu pre čerpadlá ropovodu Družba. Aj keď samotný ropovod poškodený nebol, dodávky ropy do Maďarska, Česka a na Slovensko boli dočasne zastavené.

• Výbuchy na elektrorozvodnej infraštruktúre boli zaznamenané aj v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, samotné reaktory sa však do ohrozenia nedostali. Kým ruská strana tvrdila, že Ukrajinci vykonali najmenej 15 útokov na elektráreň, Ukrajinci obvinili Rusov zo zinscenovania výbuchov v snahe preniesť zodpovednosť za prípadnú jadrovú katastrofu na Kyjev.

• Po ruských raketových útokoch bola celkovo poškodená takmer polovica energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Asi 30 % elektrární bolo zničených úplne. Napriek prebiehajúcim opravám boli výpadkami a odstávkami postihnuté milióny obyvateľov. K útokom na rozvodné siete sa nepriateľ uchýlil po sérii neúspechov na bojisku vrátane ústupu z Chersonu v predošlom týždni.

Na poľskú prihraničnú obec Przewodów dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá minula svoj pôvodný cieľ

• Ozbrojené sily Ukrajiny sa v maximálnej miere snažili raketové útoky zmierňovať protivzdušnou obranou. V utorok jedna zo striel systému S-300 nezasiahla určený cieľ a dopadla do východopoľskej prihraničnej obce Przewodów. Pri následnom výbuchu zahynuli dvaja ľudia. Na prešetrenie incidentu boli okrem expertov NATO prizvaní aj ukrajinskí vyšetrovatelia. Keďže sa preukázalo, že nešlo o úmyselný útok ale o nehodu, reakcia Severoatlantickej aliancie bola len diplomatická. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril súhlas so slovami poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoljaka, ktorý vyhlásil, že „za akékoľvek incidenty s raketami môže Rusko, ktoré rozpútalo vojnu a Ukrajinu zasypáva strelami.“

• V piatok došlo k útoku na ropný terminál v čiernomorskom prístave Novorossijsk, hlavnej základni ruskej Čiernomorskej flotily. Boli tu sústredené aj plavidlá z krymského prístavu Sevastopoľ po tom, ako naň ukrajinské sily na konci októbra zaútočili. Incident ukázal, že ukrajinská armáda je schopná zasiahnuť aj ciele na ruskom území značne vzdialené od frontovej línie.

Dav novinárov a miestnych obyvateľov obkolesil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pri jeho návšteve oslobodeného Chersonu

V rovnaký deň sa v Chersone prezident (v druhom rade uprostred) stretol aj s vojakmi ukrajinskej armády. Krátko sa bojovníkom prihovoril a udelil niekoľko vyznamenaní.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívil Cherson, ktoré len tri dni predtým opätovne ovládla ukrajinská armáda. Aj počas jeho návštevy bolo počuť dunenie delostrelectva z blízkeho frontu. Na hlavnom námestí sa okrem vojakov zhromaždili dojaté davy ľudí vrátane rodín s deťmi, mnohí niesli ukrajinské vlajky. Prezident prišiel najmä vyjadriť podporu miestnym obyvateľom a zablahoželal vojenským jednotkám k bojovým úspechom. Zároveň priznal, že oslobodzovacie úsilie sprevádzajú aj ťažkosti a veľké ľudské obete. Ďakoval aj spojencom za pokračujúcu podporu.

Volodymyr Zelenskyj pobudol v Chersone asi 30 minút. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii uviedol, že „ide o územie Ruskej federácie“.

• Agentúra Unian vyčíslila, že ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť 52,5% územia dobytého od začiatku tejto invázie, resp. 39% území okupovaných od roku 2014.

• V oslobodenej časti Chersonskej oblasti bolo odhalených viac ako 400 ruských vojnových zločinov. Tiež bolo zatknutých viacero zbehnutých ruských vojakov a žoldnierov prezlečených do civilu predstierajúcich, že patria k miestnemu obyvateľstvu.

• Po vytlačení okupantov v krajine zostávali tisíce kusov nevybuchnutej munície, rozsiahle mínové polia a nastražené výbušniny. V samotnom Chersone ruská armáda nástražnými výbušnými systémami zamorila všetky možné objekty, medzi nimi aj byty či kanalizačnú sieť. Predpokladalo sa, že odmínovanie mesta a jeho okolia potrvá prinajmenšom týždne, možno mesiace. Úrady preto od návratu odhovárali tých, ktorí mesto pre vojnu dočasne opustili.

Novovymenovaný britský premiér Rishi Sunak, ktorý v úrade nahradil Borisa Johnsona, v sobotu v Kyjeve navštívil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Počas návštevy ho uistil o pokračovaní podpory zo strany Spojeného kráľovstva a ohlásil poskytnutie systému protivzdušnej obrany, protilietadlových diel, radarového a protidronového vybavenia a humanitárnej podpory.

• Vojenská pomoc poskytnutá Ukrajine Európskou úniou dosiahla hodnotu osem miliárd eur. USA za rovnaké obdobie poskytli vybavenie za viac ako dvojnásobok tejto sumy.

• Od začiatku invázie portál Oryx vizuálne zdokumentoval stratu viac ako 8000 kusov rôznej ruskej bojovej techniky, pričom viac ako 2600 kusov z nich bol koristný zisk ukrajinskej armády. V tomto počte bolo zahrnutých aj viac ako 1500 tankov, z toho 522 ukoristených vo funkčnom stave.

• Ministri Európskej únie schválili prípravu výcvikovej misie pre 15-tisíc ukrajinských vojakov na území Poľska.

• Rusko uzatvorilo dohodu s Iránom o začatí výroby bezpilotných ozbrojených lietadiel Šáhid-136 na ruskom území.

• Vo štvrtok súd v Amsterdame vyniesol verdikt v prípade zostrelenia letu MH17 nad separatistickou Doneckou ľudovou republikou. V neprítomnosti odsúdil na doživotie vtedajšieho lídra doneckých separatistov Igora Girkina alias Strelkova, bývalého agenta ruskej vojenskej tajnej služby GRU Sergeja Dubinského a Ukrajinca bojujúceho na strane separatistov Leonida Charčenka. Podľa súdu ani jeden z nich raketu osobne neodpálil, ale priamo sa podieľali na získaní odpaľovacieho zariadenia, na jeho preprave a inštalácii. Holandské úrady však nemali právomoc odsúdených primäť nastúpiť na výkon trestu.

V sobotu do oslobodeného Chersonu prišiel prvý vlak z Kyjeva. Súprava Vlaku do víťazstva bola vyzdobená náterom od ukrajinských umelcov. Na vozni je tiež nápis ukr. „Потяг до перемоги“ – Vlak víťazstva.

• V sobotu do oslobodeného Chersonu prišiel prvýkrát do začiatku tejto invázie priamy vlak z Kyjeva. Sedem z jeho vagónov pomaľovali ukrajinskí umelci v projekte nazvanom Vlaky do víťazstva. Ukrajinská železnica súčasne spustila charitatívny projekt Cestovného lístka do víťazstva, v rámci ktorého si ľudia mohli zakúpiť cestovné lístky do okupovaných miest. V ponuke boli cestovné lístky do Mariupoľa, Donecka, Luhanska a Simferopoľu. Vypravenie priamych vlakov z Kyjeva do týchto miest ukrajinské železnice avizovali na obdobie bezprostredne po ich budúcom oslobodení.

Jazde predchádzala nevyhnutná oprava asi 60km trate vrátane odstránenia mín. Obnova trate pomohla aj zásobovaniu mesta, kde po ukončení okupácie pretrvávali ťažkosti s dodávkami základných tovarov a surovín.

• Počet utečencov z Ukrajiny, ktorí na Slovensku požiadali o štatút dočasného útočiska, presiahol 100 000. Od začiatku invázie hraničnými priechodmi s Ukrajinou na Slovensko prišlo 957-tisíc ľudí, späť sa vrátilo 731-tisíc.

• Lotyšsko odstránilo všetkých 120 pamätníkov zo sovietskej éry, ktoré malo na svojom území. Kampaň začala v lete ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Týždeň od 21. do 27. novembra 2022 (Trištvrte roka trvania invázie)

Nekončiaca ofenzíva prinášala obete na oboch stranách. Na fotke hroby ukrajinských vojakov v meste Novovolinsk.

Polia posiate krátermi po ostreľovaní svedčia o intenzite bojov

Za trištvrte roka trvania tejto invázie Rusko podniklo viac ako 16-tisíc raketových útokov na Ukrajinu, z toho 97 % zasiahlo civilné ciele. 12 300 striel dopadlo na predmestské oblasti a vidiek, 1900 zasiahlo bytové domy, viac ako 250 poškodilo dopravnú infraštruktúru a asi 220 energetickú infraštruktúru. Postupné spotrebovávanie presne navádzaných striel riešil agresor stále častejším útočením dronmi Šáhid-136 a raketami protivzdušnej obrany S-300.

Ukrajinské sily od ruskej okupácie oslobodili 1886 miest a obcí. Rusko naďalej okupovalo približne pätinu ukrajinského územia, čo predstavovalo asi dvetisíc ďalších miest a obcí.

Udalosti týždňa

• Nedostatok iných vhodnejších rakiet viedol ruskú armádu aj k použitiu rakiet určených na nesenie jadrových hlavíc. Ukrajinskej obrane sa podarilo zostreliť napr. raketu AS-15 Kent, ktorá mala hlavicu nahradenú inou výplňou. Takéto strela dokáže spôsobiť škody len svojou kinetickou energiou a výbuchom nespotrebovaného paliva. Ich rozsiahle nasadenie však dokázalo preťažiť protivzdušnú obranu.

• Počas tohto týždňa boli intenzívne boje zaznamenané v okolí obce Pavlivka a mesta Vuhledar na východe Ukrajiny. Prudké ostreľovanie bolo aj v okolí Avdijivky severne od Donecka. Významnejší posun však nepriniesli žiadnej zo strán.

• Ruské sily ťažkým delostrelectvom cez rieku Dneper ostreľovali mesto Nikopol a niekoľko okolitých dedín, na mesto vypálili aj takmer 60 rakiet.

• Ukrajinská armáda sa pokúsila dobyť Kinburnskú kosu, úzky polostrov v ústí rieky Dneper do Čierneho mora. Vytlačenie nepriateľa z tohto územia by obmedzilo ruské údery na pobrežné oblasti a tamojšie prístavy.

Po ruských raketových útokoch na energetickú infraštruktúru došlo na Ukrajine k rozpadu elektrickej siete a takmer celá krajina sa ponorila do tmy

• V stredu Rusko opäť viacerými údermi zaútočilo na ukrajinskú energetickú sieť, čo spôsobilo vážne škody a viedlo k rozsiahlym výpadkom elektriny na väčšine územia. Pre stratu prepojenia a rozpad energetickej siete ochrana pred prepätím núdzovo odstavila aj Juhoukrajinskú a Chmelnickú jadrovú elektráreň. Ukrajina sa tak na niekoľko hodín dostala do stavu prakticky úplného blackoutu.

Národný prevádzkovateľ ukrajinskej elektrickej prenosovej siete Ukrenergo skonštatoval, že elektrická sieť bola po šiestich týždňoch ruských úderov zničená v „kolosálnom“ rozsahu. Prakticky žiadne tepelné ani vodné elektrárne nezostali bez poškodenia, poškodených bolo najmenej 15 hlavných energetických rozvodných uzlov s desiatkami veľkých transformátorov, v krajine bol deficit výroby elektriny a v začínajúcej zime hrozili dlhodobé výpadky elektriny a tepla pre domácnosti.

Situácia sa razantne zhoršila v Kyjeve a ďalších veľkých mestách. Pre výpadky elektriny netiekla voda, nedalo sa variť jedlo, vypadlo centrálne vykurovanie aj telekomunikácie. Narušená bola verejná doprava, malé obchody nemohli fungovať, obmedzili sa zdravotnícke služby, zastavila on-line výučba. V súvislosti s touto situáciou vláda vyzvala občanov, aby zvážili opustenie krajiny a tých, ktorí sú v zahraničí, aby sa nateraz nevracali.

Do Kyjeva pri príležitosti 90. výročia začiatku hladomoru pricestovalo niekoľko európskych predstaviteľov, aby si uctili pamiatku obetí. Pri tejto príležitosti rokovali s ukrajinskými náprotivkami najmä o možnej novej vlne migrácie.

• Asociácia najväčších európskych miest ohlásila darovanie generátorov elektrického prúdu a transformátorov pre Ukrajinu, podobne reagovala japonská vláda. Nórsko poskytlo peniaze na kúpu zemného plynu na vykurovanie a Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla úver 370 miliónov eur ukrajinskej energetickej spoločnosti Ukrenergo na obnovu energetickej siete.

• Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine vylepšený model laserom navádzanej inteligentnej strely Brimstone proti pozemným cieľom.

• USA poskytli Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov, prevažne muníciu.

• Ukrajina si od Slovenska prevzala 30 pásových transportérov BVP 1. Slovenský minister obrany oznámil, že v rámci dohody s Nemeckom dostane Slovensko za tieto transportéry 15 tankov Leopard 2A4.

• Americká armáda zriadila v Poľsku areál, v ktorom sa opravovali delá a húfnice ukrajinskej armády poškodené počas bojov. Išlo o zbrane pôvodom od spojencov zo Západných krajín.

Volodymyr Zelenskyj s manželkou si uctili obete protestov počas revolúcie Euromajdan zapálením sviečky pri ich pamätníku

• Parlamentné zhromaždenie NATO označilo Rusko za teroristický štát a vyzvalo na vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu. Podobne Európsky parlament schválili rezolúciu označujúcu Rusko za štát podporujúci terorizmus pre jeho zámerné útočenie na civilné ciele.

• Ukrajinské bezpečnostné zložky prehľadali pravoslávny kláštor Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve a neskôr aj v ďalších objektoch pravoslávnej cirkvi po celej krajine pre podozrenie, že v kláštore sa môžu ukrývať sympatizanti alebo priamo špióni ruských špeciálnych jednotiek. Hoci ešte v máji ukrajinská pravoslávna cirkev vyhlásila svoju nezávislosť od moskovského patriarchátu pre nesúhlas s postojom patriarchu moskovského a celej Rusi Kirilla, objavovali sa obavy, či pravoslávne duchovenstvo nie je v skutočnosti lojálne Moskve. Pri razii sa v objektoch našla propagandistická literatúra a príručky, veľké sumy peňazí rôznych mien v hotovosti, ruské pasy so stopami falšovania ako aj podozrivé osoby, zväčša Rusi.

• Do prístavu v Nemecku dorazil prvý plávajúci terminál na opätovné splyňovanie LNG prepravovaného po mori. Išlo o jedno z opatrení smerujúcich k úplnému zastaveniu odberu plynu z Ruska.

December 2022

Týždeň od 28. novembra do 4. decembra 2022

• Na Ukrajine nastala tzv. mokrá zima, teploty sa držali tesne nad nulou, v noci slabo mrzlo. Terén zostal rozmočený a zablatený, padal mokrý sneh, prípadne pršalo a bolo všeobecne mokro. To prinieslo logistické komplikácie a znemožnilo podnikať rozsiahlejšie manévre s využitím bojových vozidiel.

• Ruské sily sa museli brániť pozdĺž línie Svatove-Kreminna a okolo Kupjanska. Naopak útočné operácie menšieho rozsahu viedli západne od Kreminy a okolo Avdiivky.

Detailná mapa postupných ruských pokusov o dobytie Bachmutu

• Ťažké boje pokračovali v okolí Bachmutu, bolo to jedno z mála miest, kde aktuálne Rusko pokračovalo v ofenzíve. Nepriateľ tam vypálil 180 až 200 delostreleckých granátov denne, úhrnný počet zranených a zabitých vojakov tu na oboch stranách spolu dosahoval asi sto ľudí denne.

Mesto bolo v centre ťažkých bojov už päť mesiacov. Situácia v okolí mesta pripomínala zákopové boje prvej svetovej vojny, vojaci tam operovali v zaplavených zákopoch plných blata, pozície boli dlhodobo statické. O dobytie mesta sa pokúšali žoldnieri z Wagnerovej skupiny. Tí svojich pešiakov naverbovaných v ruských väzniciach posielali vpred na prakticky istú smrť s cieľom odhaliť palebné pozície ukrajinskej obrany.

• Rusko stiahlo časť svojich vojakov a techniky z niektorých pozícií na ľavom brehu Dnepra, najmä z mesta Olešky a tiež v Záporožskej oblasti, aby ich presunulo na iné miesta frontu alebo prestriedalo s čerstvými silami z radov mobilizovaných.

V oslobodenej časti Chersonskej oblasti sa postupne obnovovali základné služby, ako mobilný signál či prevádzka bánk. Oblasť sa darilo aj postupne odmínovať, sprevádzkovaných bolo vyše 160 kilometrov ciest a vyčistených takmer 60 hektárov územia.

• Ruské jednotky pokračovali v delostreleckých útokoch na osídlené oblasti v oslobodenej Chersonskej oblasti, vrátane samotného Chersonu. V meste žila iba štvrtina z predvojnového počtu obyvateľov, ďalší obyvatelia mesto opúšťali v dôsledku pokračujúceho ostreľovania a prerušených dodávok vody a elektriny.

• Podľa vyjadrenia generálneho štábu ukrajinskej armády v bojoch zahynulo 10 až 13-tisíc ich vojakov. V rovnakom období velenie informovalo, že straty na ruskej strane presiahli 90-tisíc padlých.

• Ukrajinské prieskumné drony zaznamenali podchladených ruských vojakov v zákopoch na východe krajiny. Denné teploty na Ukrajine sa v týchto dňoch pohybovali okolo nuly, v noci klesali pod bod mrazu. Hypotermia sa u ruských vojakov prejavovala apatiou a len symbolickou snahou uniknúť dopadajúcim granátom. Mnohí z nich nemali vhodné zimné oblečenie, dostatok jedla, niektoré ruské prápory tvrdili, že nedostali ani stany či spacie vaky.

• Prevádzkovateľ prenosovej siete Ukrenergo vyčíslil, že energetický deficit Ukrajiny bol na úrovni 30 percent, poškodených bolo približne 40 percent energetickej infraštruktúry. V prvý zimný deň nemalo elektrinu takmer šesť miliónov obyvateľov. Narástol počet domových požiarov, keď ľudia porušili bezpečnostné zásady v snahe vyhriať svoje domovy. Objavili sa aj prípady otravy oxidom uhoľnatým.

• Do 30. novembra bolo na Ukrajinu od spojencov a darcov dovezených 82 124 elektrocentrál a 3075 transformátorov.

• Škody spôsobené bojmi na Ukrajine boli odhadované na 600 miliárd eur.

• Ruské okupačné správy pokračovali v násilnom presune ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska pod zámienkou špeciálnej lekárskej starostlivosti.

Centrálny vianočný stromček v Kyjeve bol vyzdobený holubicami mieru a vlajkami štátov pomáhajúcich Ukrajine v čase vojny

• Kyjev avizoval, že v meste postaví vianočné stromčeky bez svetiel. Centrály stromček na Sofijskom námestí, pomenovaný „vianočný stromček neporaziteľnosti“, s ukrajinským štátnym znakom na vrcholci, ozdobili aj 500 bielymi holubicami, vlajkami krajín podporujúcich Ukrajinu počas vojny a tiež úsporným osvetlením napojeným na generátor elektrickej energie. Pod stromom si ľudia mohli nabíjať svoje mobilné telefóny. Po sviatkoch bol generátor odovzdaný ukrajinskej armáde. Celú akciu financovali miestni podnikatelia. Navzdory tradícii však pri vítaní Nového roka úrady nepovolili žiadne zhromaždenia ani koncerty.

• V Estónsku uviedli do obehu dva milióny kusov pamätných dvojeurových mincí s motívom venovaným Ukrajine. Na minci je vyobrazené dievča držiace vtáka, obilné klasy, kvety a slogan Sláva Ukrajine. Autorkou motívu je utečenka z Charkova, výťažok z predaja zberateľského balenia mince išiel na Ukrajinu.

Týždeň od 5. do 11. decembra 2022

• Tempo bojov sa v uplynulých týždňoch spomaľovalo. Ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť niekoľko osád v Charkovskej oblasti, ruské sily naopak obsadili viacero nových pozícií pri meste Bachmut. Obkľúčenie tohto mesta sa im ale dosiahnuť nedarilo. Bojovalo sa aj pri meste Svatove, dopravnom uzle v Luhanskej oblasti, ku ktorému postupovala ukrajinská armáda. Oslobodila tu obec Kyslivka. Ruské útoky a ostreľovanie boli zaznamenané aj na východe a severovýchode, ukrajinská armáda útoky odrazila.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že Rusko sa počas zimy snažilo o zmrazenie vojny na Ukrajine, aby tak mohlo skonsolidovať sily k jarným útokom.

• V pondelok ráno boli na dvoch ruských vojenských leteckých základniach zaznamenané výbuchy. Z oboch letísk bežne vzlietali strategické bombardéry vypúšťajúce na Ukrajinu strely s plochou dráhou letu s dlhým doletom. Obe letiská ležali stovky kilometrov v ruskom vnútrozemí, jedno pri Riazani (základňa Ďagilevo) a druhé pri Saratove (letisko Engels-2, asi 600 kilometrov od hranice). Pri výbuchu pri Saratove boli poškodené najmenej dva bombardéry Tu-95, traja vojaci zahynuli. Pri Riazani vybuchla cisterna s palivom a jeden bombardér Tu-22M3 bol poškodený.

Hoci sa Ukrajinské sily k útokom oficiálne neprihlásili, predpokladalo sa, že pravdepodobne použili upravené drony Tu-141 sovietskej výroby pôvodne určené na výzvedné účely, ktoré adaptovali pridaním výbušnej nálože a navádzaním pomocou GPS. Útoky ukázali, že Ukrajina je schopná zasiahnuť citlivé ciele stovky kilometrov od svojich pozícií, hlboko v tyle nepriateľa. Útok na ruské územie tiež naplnil ruskú doktrínu o možnosti použiť jadrové zbrane na vlastnú obranu.

V utorok tretí útok dronmi z ukrajinského územia zasiahol zásobárne paliva na vojenskom letisku v Kursku. Aj keď škody neboli zásadné, ďalší útok ukázal zraniteľnosť ruských základní a bojové schopnosti ukrajinskej armády.

• Ukrajinská armáda útočila aj na vlastnom okupovanom území. V sobotu zasiahla raketometom HIMARS objekt v Melitopoli, kde sa sústredili ruskí vojaci, čečenskí bojovníci ale aj príslušníci ruskej tajnej služby FSB. Postihnutých bolo asi 200 osôb. Zasiahla tiež hotel v meste Kadijivka, sídlo Wagnerovej skupiny. Partizáni zase podpálili ruské kasárne na Kryme a zničili dva systémy protivzdušnej obrany S-300 v Mariupoli. Ku všetkým týmto útokom sa Ukrajina prihlásila.

Hasenie požiaru v elektrickej rozvodni

• V pondelok, v deň výročia podpisu Budapeštianskeho memoranda, podniklo Rusko ďalšiu masívnu vlnu raketových útokov na ukrajinské ciele a kritickú infraštruktúru. Udialo sa tak v čase, keď sa po predchádzajúcich útokoch podarilo opraviť väčšinu elektrických sietí a obnoviť dodávky elektriny do najväčších miest. Ukrajinské ozbrojené sily zostrelili viac ako 60 zo 70 vypálených rakiet, napriek tomu bola zasiahnutá infraštruktúra v Kyjevskej, Sumskej aj Záporožskej oblasti.

Podľa odhadov boli náklady Ruska na túto jednu vlnu bombardovania na úrovni štyristo až päťsto miliónov dolárov. V jednej vlne vystrelili spravidla 80 až 90 rakiet. Od začiatku invázie si Rusko vyrobilo približne 240 rakiet Ch-101 a približne 120 rakiet Kalibr. Ruský vojenský priemysel dokázal vyrobiť približne štyridsať rôznych rakiet mesačne.

• Počas pondelkovej masívnej vlny ostreľovania Ukrajiny dopadla do pohraničného územia Moldavska neidentifikovaná raketa. Strela, ktorá padla do neobývanej oblasti pri dopade neexplodovala.

• Ruská armáda nasadila nové brigády a prápory vojakov zo septembrovej mobilizácie, ktorí už mali ukončený výcvik.

Krymský most

• Ruský prezident Vladimir Putin navštívil Krymský most poškodený výbuchom z 8. októbra. Previezol sa cezeň v aute zn. Mercedes, ktoré osobne šoféroval. Vypočul si správu o prebiehajúcej oprave mosta, na jeho cestnej časti už bola premávka čiastočne, s výnimkou nákladnej dopravy, obnovená. Išlo o najbližšie priblíženie ruského prezidenta k frontovej línii od začiatku tejto invázie.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil mesto Sloviansk, asi 40 km od frontu, od Bachmutu. Navštívil aj Charkovskú oblasť, kde sa stretol so zranenými vojakmi a zdravotníckym personálom.

• Vo štvrtok navštívila Kyjev delegácia Slovenskej republiky, ktorú zastupoval minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, minister obrany Jaroslav Naď a minister hospodárstva Karel Hirman. Na rokovaniach s ukrajinským prezidentom, premiérom a rezortnými partnermi týchto uistili o pokračujúcej podpore zo strany Slovenska. Vyhlásili, že Slovensko poskytne generátory, teplovzdušné ohrievače, materiál na opravy energetickej infraštruktúry a ďalší humanitárny materiál. Okrem toho tiež odmínovacie komplety Božena, balistické vesty a ďalšiu vojenskú pomoc. Celková hodnota pomoci od začiatku tejto invázie tým dosiahla približne 167,8 milióna eur.

Pri tejto príležitosti udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi Rad Jaroslava Múdreho druhého stupňa určený pre zahraničných predstaviteľov za mimoriadne služby pre ukrajinský národ.

Partia odmínovačov v detonačnej jame po riadenom odstrele mín a zlyhanej munície

• Ukrajina vyzvala na dlhodobú pomoc pri odstraňovaní mín a ďalšej nevybuchnutej munície. Zamorených bolo 174-tisíc štvorcových kilometrov územia. Mínami boli posiate aj Čierne a Azovské more.

• Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na spoločnom balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Po prvotnom nesúhlase dohodu nakoniec podporilo aj Maďarsko.

Ku koncu novembra boli najštedrejšími donormi Ukrajiny USA so 48 miliardami € nasledované EÚ (35mld.) a s odstupom Spojeným kráľovstvom (7,1mld.). Pri zohľadnení rozpočtu krajín rebríček darcov viedlo Estónsko, ktoré Ukrajine poskytlo pomoc na úrovni 1,32% svojho HDP. Ďalšie v poradí bolo Lotyšsko (1,14%), Poľsko (0,75%), Litva (0,6%), na piatom mieste Slovensko s 0,5% nasledované Českom s 0,45% HDP.

• Bulharsko po prvý raz od začiatku invázie poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc. Zoznam schválenej vojenskej pomoci nebol zverejnený, základom dodávky mali byť ručné zbrane a munícia. Maďarsko a Rakúsko tak zostali poslednými krajinami EÚ, ktoré neposkytli zbrane.

• Volodymyra Zelenského cez telemost ocenili v USA Cenou za demokraciu Madeleine Albrightovej.

• Rusko schválilo rozpočet na nadchádzajúci rok. Zvýšilo v ňom výdavky pre armádu na deväť biliónov rubľov, čo podľa odhadov tvorilo viac ako tridsať percent celého ruského rozpočtu.

• Inflácia v Rusku sa v novembri dostala na najnižšiu úroveň od začiatku invázie, keď dosiahla hodnotu 11,98%. Najvyššia medziročná miera inflácie od roku 2002 bola zaznamenané v apríli a to 17,8 %.

• V Rusku sa ozvali hlasy volajúce po zákaze používania inej abecedy ako cyriliky v reklamných textoch, názvoch a sloganoch. V ostatných rokoch popularitu získavalo využívanie angličtiny a latinky všeobecne. Zákaz sa nemal týkať písmen Z, V a O, ktoré používala ruská armáda počas tejto invázie na označenie okruhov svojich jednotiek.

Týždeň od 12. do 18. decembra 2022

• Mokrá zima bez silných mrazov a menej denného svetla priniesli do konfliktu zmenu podmienok, vrátane menšieho počtu ofenzív a viacerých statických obranných línií. Terén na bojiskách bol v tomto období natoľko rozbahnený, že znemožňoval presuny ťažkej techniky. Sezóna dažďov a bahna, vo východnej Európe označovaná ako rasputica, nútila bojujúce strany vyčkávať s väčšími ofenzívami, kým pôda dostatočne premrzne.

• Ruské jednotky sa naďalej usilovali o dobytie dedín v okolí Lymanu a mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Podnikali tiež letecké a raketové útoky na viacerých miestach krajiny.

• Cieľom bombardovania, ostreľovania raketami a delostrelectvom boli ciele v Sumskej, Odeskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, v Kyjeve, Dnipre, Charkove, Kryvom Rohu. Údery smerovali na ukrajinské pozície, energetickú infraštruktúru aj civilné ciele. Len v piatok bolo na územie Ukrajiny vystrelených 98 riadených striel a 65 sálv z raketometov. Aj keď sa väčšiu časť striel darilo protivzdušnej obrane zostreľovať, krajina sa nevyhla výpadkom elektriny a ďalším škodám.

Skládka zvyškov rakiet a riadených striel v Charkove. Do 6. decembra bolo na nej uložených asi 5000 kusov striel typu Grad, Uragan, Smerč, Tornado-G, Kalibr a Iskander.

• Od októbra, keď začala ruská armáda v odvete za útok na Krymský most ostreľovať civilnú a energetickú infraštruktúru, vypálila na Ukrajinu už viac ako tisíc riadených rakiet. Zámerom bolo spôsobovať škody v ukrajinských mestách a podlomiť tak morálku civilného obyvateľstva.

• Ruská armáda mala stále pod kontrolou trojicu väčších ostrovov v ústí rieky Dneper, z ktorých odsunula všetkých civilistov.

• Na okupovanom Krymskom polostrove ruskí vojaci kopali zákopy, kládli mínové polia a budovali opevnenia spomaľujúce postup ťažkých vozidiel.

• Ukrajinskí sabotéri poškodili v Melitopoli most cez rieku Moločna na jednej z hlavných spojníc s prístavom Berďansk na pobreží Azovského mora. Most bol pre ruskú armádu dôležitý pre presun vojsk a zásob na južný front. Iný partizánsky útok vyradil trafostanicu v okupovanom Berďansku.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu z vrtuľníka kontroloval pozície ruskej armády

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil vojakov v oblasti bojov na Ukrajine, kde sa venoval najmä otázke zásobovania. Analýzou zverejneného videa sa ukázalo, že v skutočnosti bol iba na severe Krymu, viac ako 80km od frontu.

• Ukrajina poskytla ruským vojakom videonávod v ruštine, v ktorom radí, ako sa bezpečnejšie vzdať. Po nadviazaní kontaktu cez aplikáciu k nim vyslala červenú kvadrokoptéru, ktorú mali ruskí vojaci s rukami nad hlavu nasledovať až k čakajúcim ukrajinským pozíciám.

• Ruská armáda uviedla do stavu pripravenosti medzikontinentálnu balistickú raketu RS-24 Jars, keď ju vložila do odpaľovacieho zariadenia v Kalužskej oblasti.

• Ukrajinská armáda priznala, že sa 1.mája pokúsila zabiť náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Pálili po stanovišti ruského velenia v okupovanom ukrajinskom meste Izjum. Objekt sa podarilo zničiť, Gerasimov však odišiel o niečo skôr.

Ľudia trávili v staniciach metra celé hodiny. Prečkávali tu časté letecké poplachy.

• Kyjev pre opakované ostreľovanie energetickej infraštruktúry trpel nedostatkom energie. Metro premávalo len v obmedzenom režime, počas raketových útokov bola prevádzka zastavená, súpravy odstavené v staniciach a spolu s priestormi staníc slúžili ako kryty pre obyvateľstvo. Okrem toho v Kyjevskej oblasti nepretržite fungovalo viac ako 400 „bodov nezlomnosti“, kde bola zabezpečená elektrina z generátorov, teplo, internet, čaj, káva a lekárničky.

• Nemecko dodalo Ukrajine 34 sanitiek, 12 obrnených vyslobodzovacích vozidiel, muníciu pre granátomety a delostrelectvo a ďalšie rakety pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

Obyvatelia Slovenska mali z krajín Vyšehradskej štvorky najväčšiu averziu voči ukrajinským utečencom. Ako v jedinej krajine skupiny negatívny postoj k ľuďom utekajúcim pred vojnou presahoval 50%. Najväčšie obavy Slovákov pramenili z obavy, že vďaka podpore utečencov sa zhorší ich vlastná ekonomická situácia. Ďalším dôležitým faktorom boli sympatie k politickým stranám.

• Predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico zverejnil video, v ktorom kritizuje európske protiruské sankcie, konkrétne embargo na dovoz ruskej ropy. Časť z videa sa stala populárnym aj v Rusku, kde ho s dabingom šírila ruská propaganda.

• Útoky na ukrajinskú infraštruktúru zásadne vyplývali aj na tamojšiu ekonomiku. Zaznamenaný bol pokles na úrovni 33%, prognóza pre nadchádzajúci rok bola ešte horšia. Vláda sa tiež obáva prepadu hodnoty hrivny, keďže ľudia utekajúcich pred vojnou hromadne zamieňali domácu menu za eurá či doláre.

• Ukrajinský najvyšší protikorupčný súd skonfiškoval v prospech štátu všetok majetok bývalého prezidenta Viktora Janukovyča v celkovej odhadovanej hodnote 18,7 milióna eur.

• Podľa prieskumu by za víťazstvo 85% Ukrajincov považovalo oslobodenie celej krajiny vrátane Donbasu a Krymu, 9% by sa uspokojilo s oslobodením územia zabratým pri tejto invázii a 5% sa vyslovilo za pokračovanie bojov aj na území Ruska. V Rusku boli názory opačné, proti vráteniu Krymu do rúk Ukrajiny bolo 78% obyvateľov, proti vráteniu území DĽR a LĽR bolo 66% opýtaných.

Týždeň od 19. do 25. decembra 2022

V utorok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 300 dní.

Ruské útoky pokračovali aj na Štedrý deň. 24. decembra bolo ostreľované aj mesto Cherson: 8 mŕtvych, 20 zranených.

• Výzvy na sviatočné prímerie neboli vypočuté, boje pokračovali na oboch stranách frontu. Ruské sily na Štedrý deň zasiahli nákupné stredisko v centre Chersonu, najmenej osem ľudí zomrelo. Mierové rokovania v tejto fáze konfliktu odmietli obe znepriatelené strany.

• Miestom najtvrdších bojov zostával Bachmut, útoky prebiehali aj vo východnej časti frontu pri mestách Svatove a Kremina. Na južnej časti frontu boli ostreľované miesta v Záporožskej oblasti.

• Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom. V spoločnom vyhlásení sa otázke vojny na Ukrajine úplne vyhli. Ruská armáda v sile niekoľkých práporov sústredená v Bielorusku však vykazovala náznaky, že má zámer zaútočiť na severnú Ukrajinu. Experti predpokladali, že Rusko chcelo týmito signálmi zamestnať jednotky ukrajinskej armády v blízkosti hraníc s Bieloruskom, aby zabránilo ich nasadeniu v oblastiach aktívnych bojov. Vzdušný priestor Bieloruska využívala ruská armáda pri útokoch na Ukrajinu pravidelne.

• Vladimir Putin priznal, že už 50-tisíc mobilizovaných vojakov bojovalo na fronte, 250-tisíc sa na nasadenie pripravovalo.

• Vo štvrtok ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že počas tejto invázie prišla ruská armáda už o viac ako 100 000 vojakov.

• Slovenská armáda zabezpečila v uplynulých mesiacoch výcvik pre prvú rotáciu vyše 600 ukrajinských vojakov, pokračovanie výcviku bolo avizované aj na nadchádzajúci rok. Slovenská armáda pomáhala tiež s prevádzkou logistických prekladísk, zmanipulovala a odoslala takmer 250 cestných a železničných transportov.

• Česká kampaň „Dárek pro Putina“ zbierala peniaze na kúpu vozidla Hummer H1 upraveného ako vojenská sanitka frontovej oblasti. Od občanov sa podarilo vyzbierať 6,5 mil. korún, z toho jeden občan prispel čiastkou až 1 mil. Kč.

• V Nemecku sa charite podarilo na pomoc Ukrajine vyzbierať 71 mil. eur.

• Švédsky najvyšší súd zablokoval vydanie exilového tureckého novinára. Jeho vydanie na trestné stíhanie bolo kľúčovou požiadavkou Turecka pre ratifikáciu členstva Švédska v NATO. Tureckí predstavitelia sa v reakcii vyjadrili, že proces ratifikácie členstva sa týmto ocitol opäť na začiatku.

• Ruská armáda avizovala dlhodobý cieľ na zvýšenie počtu svojich príslušníkov z 1 na 1,5 milióna profesionálnych vojakov. Časový horizont na dosiahnutie tohto stavu neuviedla.

• Ruský prezident Vladimír Putin sa v jednom zo svojich prejavov preriekol a verejne nazval boje na Ukrajine vojnou. Rusko oficiálne túto inváziu označovalo ako „špeciálna vojenská operácia“. Použitie slova „vojna“ bolo v tejto súvislosti v Rusku protizákonné a trestané až 15 ročným väzením.

• V Bielorusku odsúdili troch ľudí za sabotáž na železnici. Muži na začiatku invázie v snahe narušiť presuny ruských vojsk spálili na jednej stanici skriňu zabezpečovacieho zariadenia. Za zločiny terorizmu a vlastizrady im boli vymerané tresty vo výške 21 až 23 rokov väzenia.

• Okupačná správa začala likvidovať ruiny divadla v meste Mariupoľ. Plánovala zachovať prednú stranu, zlikvidovať zvyšok budovy zbombardovanej 16. marca a postaviť tu nové divadlo. Poradca starostu obvinil okupantov zo snahy zakryť vraždu stoviek civilistov a vybudovať nové divadlo „na kostiach obyvateľov Mariupoľa".

• V Kyjeve prestali pre nedostatok elektriny jazdiť električky a trolejbusy. Na pokrytie prepravných potrieb nasadili 222 autobusov.

• Mnoho pravoslávnych Ukrajincov tento rok vôbec prvýkrát slávilo Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára, teda nie 7. januára, ako boli doteraz zvyknutí, ale už 25. decembra. Učinili tak nie len ľudia na úteku, ktorí sa tak prispôsobili zvykom prijímajúcich krajín, ale aj ľudia na Ukrajine, ktorí takto vyjadrili odpor voči invázii. Podpora skoršieho slávenia Vianoc vrástla z 26 na 44% obyvateľov.

Volodymyr Zelenskyj na návšteve USA

Stretnutie Volodymyra Zelenského, Joa Bidena a Jill Bidenovej v Bielom dome

Bezprostredne pred svojou cestou, v utorok, v 300-stý deň invázie, navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj frontovú líniu. V Bachmute sa stretol s armádnymi veliteľmi, odovzdal vojakom vyznamenania a snažil sa zvýšiť morálku vojska priamo na najhorúcejšom bode frontu.

V stredu sa Volodymyr Zelenskyj vydal na vôbec prvú zahraničnú cestu od začiatku invázie. Cieľom boli Spojené štáty, najdôležitejší spojenec Ukrajiny. Stretol sa s prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu, ktorý krátko po jeho vystúpení schválil ďalší balíček pomoci pre Ukrajinu. Jeho súčasťou boli aj systémy protivzdušnej obrany Patriot vrátane výcviku a munície.

Volodymyr Zelenskyj prednáša svoj prejav v Kongrese Spojených štátov. Za svoj prejav si od poslancov vyslúžil niekoľko potleskov v stoji.

V prejave sa Volodymyr Zelenskyj snažil osloviť predovšetkým Republikánov, medzi ktorými narastala skepsa v súvislosti s rastúcimi výdavkami na pomoc Ukrajine. Za prejav si od zákonodarcov vyslúžil niekoľko búrlivých potleskov v stoji. Jeho prejav v Kongrese označili komentátori význačných svetových denníkov za vzdorovitý, silný a odhodlaný a prirovnávali ho k pamätnému prejavu britského premiéra Winstona Churchilla z roku 1941 prednesenom na rovnakom mieste.

Stretnutie prezidentov zároveň vyslalo jasný signál smerom k Rusku, že vzťahy USA a Ukrajiny sa nezhoršujú.

Kremeľ vo svojej reakcii obvinil Spojené štáty z vedenia zástupnej vojny proti Rusku a dodávané západné zbrane označil za legitímne vojenské ciele.

Utajovaná cesta ukrajinského prezidenta začala jazdou vlakom do Poľska, do prihraničného mesta Przemyśl, ďalej v konvoji automobilov na letisko v Rzeszówe, odkiaľ odletel do Washingtonu špionážnym lietadlom NATO. Pri návrate sa v Poľsku stretol s prezidentom Andrzejom Dudom.

Týždeň od 26. decembra 2022 do 1. januára 2023

• Ani v tomto týždni nedošlo k posunom na fronte, boje uviazli na mŕtvom bode. Bojovalo sa o kontrolu nad cestou R66 v Luhanskej oblasti, vedúcej z ruskej Belgorodskej oblasti na mesto Svatove, ktorá bola dôležitou zásobovacou trasou ruskej armády pre severnú časť frontu. Rusi vykonávali ofenzívne akcie na viacerých miestach frontu, najzreteľnejšie v okolí Bachmutu, Avdijivky, Lymanu, Svatove a smerom na Kupjansk, avšak len s minimálnymi územnými ziskami. V záujme sústredenia delostrelectva a potrebnej munície okolo Bachmutu naopak zredukovali počet útokov na Cherson.

• Pri Kremine ruské sily budovali novú rozsiahlu obrannú líniu. Privážali tam veľké množstvo rezerv a vybavenia, svoje straty tu rýchlo dopĺňali. Oblasť bola logisticky dôležitá pre front na Donbase.

Vo štvrtok zažila Ukrajina jeden z najrozsiahlejších raketových útokov od začiatku tejto invázie. Na fotke nevybuchnutá strela Ch-555 v rodinnom dome v obci Hruška v Inavofrankivskej oblasti.

• Pokračovalo ostreľovanie celej krajiny. Raketový útok zo štvrtkového rána bol jeden z najväčších od začiatku invázie, na Ukrajinu smerovalo vo viacerých vlnách viac ako 120 riadených striel.

Tak ako počas Vianoc sa ani prelom rokov neobišiel bez ruských raketových útokov. Zaznamenaných bolo najmenej 80 úderov riadenými strelami a dronmi. Len niekoľko minút po silvestrovskej polnoci dopadali strely na Kyjev. Zasiahli energetickú infraštruktúru, obytné štvrte aj hotel. Štyria ľudia zomreli, 50 bolo zranených. Kyjevská polícia zverejnila fotografiu jedného zo zostrelených dronov, na ktorom bol nápis "Šťastný nový rok" v ruštine.

• Ku koncu roka bolo ruskou inváziou poškodených viac ako 35-tisíc objektov, z toho viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry ako napr. rozvodne elektriny a plynu a mosty.

Poškodená budova školy v obci Makijivka, slúžiaca ako kasárne ruskej armády

• Novoročnú noc využila aj ukrajinská armáda. Štyrmi raketami HIMARS zasiahla budovu školy v meste Makijivka, v ktorej boli v tom čase ubytované stovky zmobilizovaných ruských vojakov. Vystopovanie miesta sústredenia vojakov umožnilo intenzívne používanie mobilných telefónov počas osláv Nového roka. Ničivosti tohto zásahu napomohlo aj skladovanie zbraní a munície neďaleko budov, v ktorých boli vojaci ubytovaní. Ukrajinská armáda uviedla, že útok zabil približne 400 vojakov a ďalších 300 zranil. Ruské ministerstvo obrany priznalo stratu 89 svojich vojakov.

Aj prípady novoročných útokov potvrdili, že ruské jednotky mali pri ostreľovaní absolútnu prevahu v kvantite, ukrajinské sily však boli vďaka vyspelým Západným zbraniam presnejšie.

• Ukrajinským silám sa podarilo druhýkrát zasiahnuť ruskú leteckú základňu Engels pri Saratove, 650 kilometrov od štátnej hranice. Poškodených bolo päť strategických bombardérov Tu-95MS využívaných na raketové útoky proti Ukrajine. Ruská armáda bola donútená z poškodeného letiska stiahnuť väčšinu lietadiel do bezpečia. Následkom toho sa aktivita ruského letectva znížila.

Okrem toho ukrajinská armáda zasiahla dva muničné sklady, jeden kontrolný bod a sedem stanovíšť ruských jednotiek na vlastnom okupovanom území.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele na území Ruska považuje za plne legitímne. Odvolal sa pritom na právo každej krajiny na sebaobranu zakotvené v Charte OSN. Zároveň vyzval spojencov na pokračovanie v dodávkach zbraní Ukrajine aj v nadchádzajúcom roku.

• Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine sto súprav na deaktivovanie bômb a viac ako tisíc detektorov kovov na odmínovaní územia.

Segment pontónového mosta na špeciálnom prepravnom vozidle

• Česko prisľúbilo Ukrajine ďalších 12 pontónových mostov. Šesť týchto provizórnych mostov dodalo už v júli.

• V posledný deň roka nezávislý projekt Oryx vizuálne (zo zverejnenej fotky alebo videa) zdokumentoval stratu 1600 ruských tankov. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl k rovnakému dátumu informoval, že nepriateľ stratil 3029 tankov. Časť z nich Ukrajina ukoristila vo funkčnom stave.

• V nedeľu sa na oficiálnom twitterovom účte ukrajinského parlamentu objavil oslavný príspevok k 114. výročiu narodenia Stepana Banderu doplnený fotografiou veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného pred Banderovým portrétom. Príspevok bol po krátkom čase vymazaný. Jeho zverejnenie ostro kritizovalo najmä Poľsko, kontroverzne vnímaného Banderu tam totiž považujú za kolaboranta s nacistami a jeho ukrajinských nacionalistov za zločinov zodpovedných za terorizmus a genocídu.

• Do konca roka sa o nelegálne opustenie Ukrajiny pokúsilo viac ako 12-tisíc mužov, na ktorých sa vzťahovala povinná mobilizácia.

• Od začiatku invázie venovala Slovenská republika Ukrajine vojenskú pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 milióna eur. Z Európskeho mierového nástroja dostalo Slovensko za poskytnutú pomoc prvých 40 miliónov eur, na prelome rokov sa očakávalo vyplatenie ďalších približne 40 miliónov.

• Vianočné a novoročné pozdravy od ruského prezidenta dostali iba traja politici z Európskej únie: maďarský premiér Viktor Orbán, bývalý predseda talianskej vlády Silvio Berlusconi a niekdajší nemecký kancelár Gerhard Schröder. Z európskych krajín poslal pozdravy ešte prezidentom Bieloruska a Srbska.

• Hrubý domáci produkt Ukrajiny v roku 2022 klesol takmer o 30%.

• Rusko oznámilo, že v roku 2022 hospodárilo s deficitom 3,3 bilióna rubľov, čo bolo zhruba 2,3% jeho hrubého domáceho produktu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, november a december 2022

Externé odkazy

Politický portál

• SME.sk – Ukrajinský spravodaj
• iDNES (po česky)