František (pápež)

František Franciscus
266. rímsky biskup
Pápež František v roku 2021
Miserando atque eligendo „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“
Funkcie a tituly
Pontifikát
13. marec 2013 – súčasnosť
Benedikt XVI.
Buenosaireský arcibiskup
28. február 1998 – 13. marec 2013
Antonio Quarracino Mario Aurelio Poli
Predchádzajúce funkcie
buenosaireský arcibiskup koadjútor (3. jún 1997 – 28. február 1998) buenosaireský pomocný biskup (27. jún 1992 – 3. jún 1997) provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne (1973 – 1979) predseda argentínskej biskupskej konferencie (2005 – 2011)
Biografické údaje
Občianske meno	František Jorge Mario Bergoglio
Narodenie	17.12.193617. december 1936 (87 rokov) Buenos Aires, Argentína
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti)
Vstup	11. marec 1958 (21 rokov)
Večné sľuby	22. apríl 1973 (36 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka	13. december 1969 (32 rokov) Buenos Aires Ramón José Castellano emeritný arcibiskup córdobský
Biskup
Menovanie	20. máj 1992 (55 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	27. jún 1992 (55 rokov) Buenos Aires
Svätiteľ	Antonio Quarracino arcibiskup buenosaireský
Spolusvätitelia	Ubaldo Calabresi apoštolský nuncius v Argentíne Emilio Ogñénovich biskup mercedeský
Kardinál
Menovanie	21. február 2001 (64 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	San Roberto Bellarmino
Pápež
Voľba	13. marec 2013 (76 rokov)
Intronizácia	19. marec 2013 (76 rokov)
Odkazy
František na catholic-hierarchy.org angl. František
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Biografický portál

František (lat. Franciscus), vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013. Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe. Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.

Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. Roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval sv. Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.

Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.Je proti konzumizmu a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v encyklike Laudato si'.

V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-nacionalizmu.

Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.

Pápež sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.

Pôvod a mladosť

Rodina

Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako najstarší z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku 1928 do Argentíny, kde pracoval ako železničný pracovník. Jeho manželkou sa 12. decembra 1935 stala Regina Mária Sívori. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu.

Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade

Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter, Cristina Bergogliová, je maliarka žijúca v španielskom Madride.

Detstvo a mládežnícke roky

Svoje detské roky prežil v mestskej časti Flores na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z Argentíny na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol malý čertík, tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke priateľstvo, v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť.

Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany pľúc. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami.

V knižnom rozhovore El Jesuita, ktorý v roku 2010 vydali novinári Sergio Rubín a Francesca Ambrogettiová, uvádza, že ako mládežník rád tancoval tango. Má rad klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma Babettina hostina.

Bergoglio v roku 2010 v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná Amália Demonte príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník The Daily Telegraph. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemá súčasná hlava katolíckej cirkvi čo skrývať.

V šiestom ročníku navštevoval Wilfrid Barón de los Santos Ángeles, školu Saleziánov Don Bosca, v Ramos Mejía v Provincii Buenos Aires.

Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie

Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním Escuela Técnica Industrial N° 27 Hipólito Yrigoyen, ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi Argentíny. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá Laboratória Hickethier-Bachmann. Tam pracoval pod vedením Esther Ballestrinovej.

Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru, či umývač dlážky.

Záľuby

Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu San Lorenzo de Almagro. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako milonga.

Jezuita

Povolanie

Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť Deň jari, populárny sviatok, ktorý v Argentíne slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako Deň študentov, kedy majú všetci študenti voľno od školy. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k spovedi, kde ho veľmi inšpiroval kňaz, ktorý ho spovedal.

Bergoglio študoval za kňaza v Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Villa Devoto (časť Buenos Aires). Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako novic do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári.

Ako jezuitský novic študoval humanitné vedy v Santiagu v Čile. Po svojom noviciáte v Spoločnosti Ježišovej sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom 12. marca 1960, kedy zložil sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti.

V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z Colegio Máximo San José v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na Colegio de la Inmaculada (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.

Kňaz

V roku 1967 dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano, dňa 13. decembra 1969. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom teológie.

Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v Alcalá de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku 1979 menovaný za provinciála jezuitov v Argentíne. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla piata arabsko-izraelská vojna. Keď roku 1980 už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel, kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na Milltown Institute of Theology and Philosophy v Dubline. Vo funkcii rektora slúžil až do roku 1986.

Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie Sankt Georgen v nemeckom Frankfurte, kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia Romana Guardiniho, špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele Der Gegensatz.

Avšak predčasne sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v Córdobe.

V roku 1992 bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu disentu v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči teológii oslobodenia, či jeho práci ako pomocného biskupa Buenos Aires. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža.

Biskup

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina, ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová „Miserando atque eligendo“ (slov. Poľutovaniahodný, ale vyvolený), ktoré si vzal z homílie svätého Beda Ctihodného o úseku z Matúša 9:9–13: „Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.

Bergoglio bol 3. júla 1997 vymenovaný za arcibiskupa koadjútora s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina.

Bergoglio v roku 2008

Keď v decembri 2011 dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov kánonického práva pápežovi Benediktovi XVI. rezignáciu na funkciu arcibiskupa Buenos Aires. Keďže nemal žiadneho arcibiskupa koadjútora s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu.

Blízkosť chudobným a núdznym

Arcibiskup Bergoglio zakladal nové farnosti a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol pro-life iniciatívy a založil komisiu pre rozvody. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v slumoch, chudobných častiach Buenos Aires. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku „Biskup slumov“.

Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na Zelený štvrtok v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či slumy.

Financie

Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila bankrotu. Keď sa účty zmenili na bežné, donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne.

Gréckokatolíci v Argentíne

Bergoglio bol 6. novembra 1998 vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali preláta svojho obradu. Ukrajinský gréckokatolícky väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy „sa staral o našu cirkev v Argentíne“ ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v Buenos Aires.

Suspendovaný biskup Podestá

V roku 2000 bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s Jerónimom Podestáom, bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor Argentínskej revolučnej vojenskej diktatúre roku 1972. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany Vatikánu. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne „si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“ v 70. rokoch 20. storočia počas Špinavej vojny.

Slávenie tridentskej omše

Keď v roku 2007 pápež Benedikt XVI. vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred druhým vatikánskym koncilom, Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v mimoriadnej forme Rímskeho rítu. Slávila sa raz týždenne.

Predseda argentínskej biskupskej konferencie

Dňa 8. novembra 2005 bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol 11. novembra 2008 znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny a členom liturgickej komisie pre správu svätýň.

Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas Špinavej vojny.

Erb kardinála Bergoglia

Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál Ouellet

Kardinál

Pri konzistóriu 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom San Roberto Bellarmino, v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu.

Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v Olivos. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám.

Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej Terézie z Lisieux a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou.

Pozície v Rímskej kúrii

Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:

• Člen Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
• Člen Kongregácie pre klérus
• Člen Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
• Člen Pápežskej rady pre rodinu
• Člen komisie pre Latinskú Ameriku

Konkláve 2005

Po smrti Jána Pavla II. sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri konkláve v roku 2005, ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo Josepha kardinála Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom Benediktom XVI.

Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na rímskeho biskupa. Podľa talianskeho magazínu Limes pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil konkláve. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z Južnej Ameriky. Denník La stampa napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali.

Pápež

František v papamobile

František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti pľúc nemajú veľký vplyv na jeho zdravie. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne respiračné ochorenie, kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku 2007 kvôli zápalu sedacieho nervu.

Ide o prvého pápeža zo Spoločnosti Ježišovej, čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi Svätou Stolicou a jezuitmi sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z Amerického svetadielu a tiež prvý z Južnej pologule. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z Európy, predchádzajúci bol Gregor III. zo Sýrie, ktorý zomrel roku 741. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v Európe, je etnicky Európan, keďže jeho rodičia boli imigranti z Talianska.

V konkláve roku 2005 ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom – pápežom Benediktom XVI.

K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako „strohý“ poznamenajúc „jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“. Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými kardinálmi, hoci si mohol vybrať pápežskú limuzínu. Nasledujúci deň navštívil kardinála Jorgeho María Mejía v nemocnici a zhováral sa s pacientmi a personálom.

Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po konkláve objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého Františka z Assisi ako „muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“ a pápež dodal: „Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“

Okrem rodnej španielčiny sa vie František plynulo dohovoriť aj latinsky (oficiálny jazyk Svätej Stolice), taliansky (oficiálny jazyk Vatikánu a bežne používaný jazyk Svätej Stolice), nemecky, francúzsky, portugalsky, anglicky a rozumie piedmontsky a trochu ženevsky.

František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v Apoštolskom paláci, ale rozhodol sa žiť v Dome svätej Marty, Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu Pia X., ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne Apoštolského paláca pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu napoludnie.

Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení

Konkláve

Jorge Mario Bergoglio bol za 266. pápeža Katolíckej cirkvi zvolený 13. marca 2013 o 19:06 SEČ (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno František.

Oznámenie Habemus papam predniesol kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran. Kardinál Christoph Schönborn sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že latinskoamerický pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: „Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“

František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od kardinálov sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne Baziliky svätého Petra mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú mozzetu ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný pektorálny kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia.

Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ pred zástupy ľudí na Námestí svätého Petra a z balkóna Baziliky sa im prihovoril a udelil požehnanie Urbi et Orbi. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za „emeritného rímskeho biskupa“ pápeža Benedikta XVI. ako aj za neho samého ako nového „rímskeho biskupa“ .

Františkove prvé verejné slová v úrade boli: „Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa Benedikta XVI. Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“ a po spoločnej modlitbe pokračoval: „A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“ Potom udelil pápežské požehnanie Urbi et Orbi a dodal: „Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne Márii, aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“

František na jeho inauguračnej svätej omši

Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše

Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého Jozefa, ktorá na ten deň v liturgickom kalendári pripadala.

Meno

Na svojej prvej audiencii dňa 16. marca 2013 pápež povedal novinárom, že si vybral meno František na počesť svätého Františka z Assisi, pretože tento svätec sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí.

Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, brazílsky kardinál Cláudio Hummes ho objal a pošepkal mu „Nezabudni na chudobných!“ čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého Františka. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému Františkovi z Assisi: „Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“

Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno František. V deň jeho zvolenia Vatikán ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je „František“ , nie „František I.“, teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne poradové čísla panovníka. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol František II. Je to prvý raz od pontifikátu pápeža Landa, že pápež nenesie meno svojho predchodcu.

František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno Hadrián, keďže Hadrián VI. bol reformátorom cirkvi, alebo Klement, aby dorovnal skóre s Klementom XIV., ktorý v roku 1773 rozpustil Spoločnosť Ježišovu (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo februári 2014 sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri konkláve v roku 2005, vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého Jána XXIII. Mal to povedať kardinálovi Francescovi Marchisanovi: „Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“

Rímska kúria

František 16. marca 2013 požiadal všetkých vysokopostavených členov Rímskej kúrie, aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval Alfreda Xuereba. Dňa 6. apríla 2013 vymenoval Josého Rodrígueza Carballa do funkcie sekretára Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života, funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená.

František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu.

Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov Vatikánskej banky.

František vstupujúc do Domu svätej Marty, kde žije namiesto rezidencie v Apoštolskom paláci

Rada kardinálov

28. septembra 2013 zriadil František osemčlennú „Radu kardinálov“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry Rímskej kúrie. Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie.

Prví členovia rady boli:

• Giuseppe Bertello, predseda governorátu Vatikánu
• Francisco Javier Errazuriz Ossa z Čile
• Oswald Gracias z Indie
• Reinhard Marx z Nemecka
• Laurent Monsengwo Pasinya z Konžskej demokratickej republiky
• George Pell z Austrálie
• Seán O'Malley zo Spojených štátov
• Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga z Hondurasu

Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa Marcella Semerara. Stretávať sa s pápežom začali 1. októbra 2013 a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.

Prvé záležitosti

V marci 2013, 21 britských katolíckych lordov s členov Dolnej snemovne zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za kňazov vo Veľkej Británii s tým, že by celibát zostal povinný pre biskupov. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí anglikánski kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.

Foaud Twai, latinský patriarcha Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu Jeruzalema. Louis Rafael I., patriarcha Chaldejsko-katolíckej cirkvi pozval Františka na návštevu Iraku, ktorá sa aj v marci 2021 uskutočnila.

Prvá Veľká noc

Na prvý Zelený štvrtok po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci katolíkmi. Boli uväznení v rímskom zadržiavacom zariadení Casal del Marmo. Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli moslimovia.

Dňa 31. marca 2013 František využil svoju veľkonočnú homíliu na to, aby vyjadril prosbu o mier vo svete, špecificky spomenul Blízky Východ, Afriku a Severnú i Južnú Kóreu. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť životné prostredie. Pápež povedal: „Prosíme zmŕtvychvstalého Krista, ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“ Aj keď Vatikán pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa „aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.

František v roku 2014

Synodálna cirkev

František zorganizoval synodu o rodine (2014), o mládeži (2018) a o Cirkvi v Amazónii (2019). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii Episcopalis communio povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila laikom, aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody.

Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi, ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu.

Porada s katolíckymi laikmi

Prieskum od World Values Survey z februára 2014, ktorý bol citovaný v The Washington Post a Time ukázal ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke interrupcií, antikoncepcie, rozvodov, ordinovania žien a ženatých kňazov.

V rovnakom mesiaci František požiadal farnosti, aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní cirkevnej doktríny v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia.

Linda Woodhead z Lancasterskej univerzity kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv.

Katolícka cirkev v Anglicku a Walese v apríli 2014 odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený Vatikánsky úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do októbra toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že laici by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v Nemecku a Rakúsku, zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov.

V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny L'Osservatore Romano, americký kardinál Raymond Leo Burke, známy ako jeden z najhlasnejších konzervatívcov v cirkvi, napísal, že František je proti umelým potratom aj proti manželstvu osôb rovnakého pohlavia. Vatikánsky hovorca Federico Lombardi tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne dogmy týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky.

Inštitút pre náboženské diela

V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu Inštitút pre náboženské diela, neformálne známy ako Vatikánska banka, vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na korupciu či pranie špinavých peňazí. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. Promotory Financial Group, spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami.

František vymenil štyroch z piatich kardinálov, ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu Benedikta XVI., a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité.

František s konštantinopolským patriarchom Bartolomejom I.

Ekumenizmus a medzináboženský dialóg

František pokračuje v tradícii druhého vatikánskeho koncilu propagujúcej ekumenizmus s ďalšími kresťanskými denomináciami a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú bez náboženskej príslušnosti.

Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965).

František sa ako tretí rímsky biskup v histórii 10. mája 2013 stretol s koptským alexandrijským pápežom Tawadrosom II.

Dňa 15. novembra 2018 izraelský prezident Reuven Rivlin navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu Izrael a židovského národa.

Pápež František sa 12. februára 2016 osobne stretol s pravoslávnym patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na Kube v Havane, pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do Mexika a návštevy patriarchu Kirilla na Kube. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.

Tituly klerikov

V januári 2014 František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov monsignor a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, kaplán Jeho Svätosti. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal pápeža, aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul monsignore. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v Rímskej kúrii a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou.

František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva

Rok milosrdenstva

František vydal v apríli 2015 pápežskú bulu Misericordiae Vultus, ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a skončil na poslednú nedeľu pred adventom, teda na sviatok Krista Kráľa dňa 20. novembra 2016.

Sväté Brány hlavných Rímskych bazilík sa otvorili a špeciálne „Brány Milosrdenstva“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať odpustky, ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia sviatosti zmierenia, Eucharistie, modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k hriechu. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „Misionári Milosrdenstva“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len Apoštolská penitenciária.

Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom Misericordia et Misera na 20. november 2016 Svetový deň chudobných.

Sexuálne zneužívanie v Cirkvi

Pápež František 13. septembra 2018 pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch 21. – 24. februára 2019.

Čile

Návšteva pápeža Františka v Čile (15. – 18. január 2018) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný. Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“

Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“ zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.

Jeden z čilských biskupov sa v sobotu 19. mája 2018 ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.

František v Čile

Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi. Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list, v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“. Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.

Spojené štáty

Bývalý veľvyslanec Vatikánu v USA arcibiskup Carlo Maria Viganó v otvorenom liste obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka, v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov Sodana a Bertoneho) pôsobiacich počas pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI., že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku 2010 McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.

Pápež František 27. júla 2018 kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.

Trest smrti

Katolícka cirkev 2. augusta 2018 formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší katechizmus pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.

Pandémia COVID-19

Počas pandémie ochorenia COVID-19 pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na Námestí svätého Petra, aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá Taliansko veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval kňazov, aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v Číne a vzýval Pannu Máriu pod jej titulom Salus Populi Romani, keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí.

Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v Taliansku pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom lockdowne sa snažil „nenechať ľudí samých“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke Domu svätej Marty, ktoré boli vysielané online.

Dňa 20. marca 2020 pápež požiadal Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju, aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy.

Dňa 27. marca 2020 pápež František udelil mimoriadne požehnanie Urbi et Orbi. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v Markovom evanejliu, František opísal situáciu takto: „Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”“

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19

Dňa 14. januára 2021 bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež Benedikt XVI. sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19.

František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,“ pokračoval: „Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.“

V stredu 18. augusta 2021 bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: „Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“

Pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI.

Ďalšie pôsobenie

Svojou apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.

Pápež František počas návštevy Čile 15. januára 2018 uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.

Pápež František a francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvovali v utorok 26. júna 2018 vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením sv. Martina z Tours – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.

Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 Bona Voxa je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.

Celibát

„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“ uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že „celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.“

Postoj ku korupcii

Citácia z buly Misericordiae vultus:

„

Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.

“

(slovenský preklad)

Postoj k homosexualite

Pápež František o homosexuáloch v roku 2013 povedal: „Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.“ Dodal: „Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?"

František vo februári 2015 povzbudil ľudí na Slovensku, ktorí hlasovali v referende o tom aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.

26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou.

V dokumente Francesco, ktorý vyšiel v októbri 2020, pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."

Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali LGBT ľudí do cirkvi. „Byť homosexuálom nie je zločin,“ povedal Francis počas rozhovoru pre The Associated Press.

Islam

Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne.

V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. „Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že „pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“.

Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. „Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“ Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.

Apoštolské a pastoračné cesty

Amerika Brazília (23. – 28. júl 2013) Ekvádor (6. – 8. júl 2015) Bolívia (8. – 10. júl 2015) Paraguaj (10. – 12. júl 2015) Kuba 19. – 22. september 2015 12. február 2016 Spojené štáty (22. – 27. september 2015) Mexiko (12. – 18. február 2016) Kolumbia (6. – 11. september 2017) Čile (15. – 18. január 2018) Peru (18. – 21. január 2018) Panama (23. – 27. január 2019) Kanada (24. júl – 30. júl 2022) Európa Albánsko (21. september 2014) Francúzsko Európsky parlament; 25. november 2014) Marseille; (22. september – 23. september 2023) Bosna a Hercegovina (6. jún 2015) Grécko (16. apríl 2016) Poľsko (25. – 31. júl 2016) Švédsko (31. október 2016) Portugalsko 12. – 13. máj 2017 júl 2022 2. august – 6. august 2023 Švajčiarsko (21. jún 2018) Írsko (25. – 26. august 2018) Litva, Lotyšsko a Estónsko (22. – 25. september 2018) Bulharsko a Severné Macedónsko (5. – 7. máj 2019) Rumunsko (31. máj – 2. jún 2019) Maďarsko a Slovensko (12. september – 15. september 2021) Cyprus a Grécko (2. december – 6. december 2021) Malta (2. apríl – 3. apríl 2022) Maďarsko (28. apríl – 30. apríl 2023) Luxembursko a Belgicko (26. september 2024 – 29. september 2024)

Taliansko (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) Lampedusa (8. júl 2013) Cagliari, Sardínia (22. september 2013) Assisi 4. október 2013 4. august 2016 20. september 2016 24. september 2022 Kalábria (21. jún 2014) Molise (5. júl 2014) Caserta 26. júl 2014 28. júl 2014 Redipuglia (13. september 2014) Pompeje a Neapol (21. marec 2015) Turín (21. – 22. jún 2015) Prato a Florencia (10. november 2015) Amatrice (4. august 2016) Miláno (25. marec 2017) Carpi (2. apríl 2017) Paliano (13. apríl 2017) Janov (27. máj 2017) Bozzolo a Barbiana (20. jún 2017) Cesena a Bologna (1. október 2017) Pietrelcina a San Giovanni Rotondo (17. marec 2018) Alessan a Molfetta (20. apríl 2018) Nomadelfia a Loppiano (10. máj 2018) Bari (7. júl 2018) Palermo a Piazza Armerina (15. september 2018) Loreto (25. marec 2019) Camerino (16. jún 2019) Neapol (21. jún 2019) Albano Laziale (21. september 2019) Greccio (1. december 2019) Bari (23. február 2020) L'Aquila (28. august 2022) Matera (25. september 2022) Asti (19. november – 20. november 2022) Terst (7. júl 2024) Verona (18. máj 2024) Benátky (28. apríl 2024)

Ázia Jordánsko a Izrael (24. – 26. máj 2014) Kórejská republika (14. – 18. august 2014) Turecko (28. – 30. november 2014) Srí Lanka (13. – 15. január 2015) Filipíny (15. – 19. január 2015) Arménsko (24. – 26. jún 2016) Gruzínsko a Azerbajdžan (30. september – 2. október 2016) Mjanmarsko (27. – 30. november 2017) Bangladéš (30. november – 2. december 2017) Spojené arabské emiráty (3. – 5. február 2019) Thajsko a Japonsko (20. – 26. november 2019) Irak (5. marec – 8. marec 2021) Kazachstan (13. september – 15. september 2022) Bahrajn (3. november – 6. november 2022) Mongolsko (31. august – 4. september 2023) Indonézia, Papua-Nová Guinea, Východný Timor a Singapur (2. september – 13. september 2024) Afrika Keňa (25. – 27. november 2015) Uganda (27. – 29. november 2015) Stredoafrická republika (29. – 30. november 2015) Egypt (28. – 29. apríl 2017) Maroko (30. – 31. marec 2019) Mozambik, Madagaskar, Maurícius (4. – 10. september 2019) Konžská demokratická republika a Južný Sudán (31. január – 5. február 2023)

• 
  Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil
• 
  Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)
• 
  Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)
• 
  Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)
• 
  Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)
• 
  Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018)

Kanonizácie

Pápež František doteraz kanonizoval 911 svätých (naposledy 9. októbra 2022):

12. máj 2013, Vatikán Antonio Primaldo a 812 spoločníkov, mučeníci Laura Montoya Upegui, panna a rehoľníčka María Guadalupe García Zavala, panna a rehoľníčka 9. október 2013, Vatikán Angela z Foligna TOSF, mystička 17. december 2013, Vatikán Peter Faber SJ, kňaz 3. apríl 2014, Vatikán François de Laval MEP, biskup José de Anchieta, SJ, kňaz Mária od Vtelenia (Guyartová) OSU, mníška a mystička 27. apríl 2014, Vatikán Ján XXIII., pápež Ján Pavol II., pápež 23. november 2014, Vatikán Giovanni Antonio Farina, biskup Kuriakose Eliáš Chavara CMI, kňaz Ľudovít z Casorie OFM, kňaz a rehoľník Nicola Saggio OM, rehoľník Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, rehoľníčka Amato Ronconi OFS, laik 14. január 2015, Srí Lanka Joseph Vaz CO, kňaz 17. máj 2015, Vatikán Émilie de Villeneuve, rehoľníčka Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová) SVEGS, rehoľníčka Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová), rehoľníčka Marie-Alphonsine Danil Ghattas, rehoľníčka 23. september 2015, Washington Junípero Serra OFM, kňaz a rehoľník 18. október 2015, Vatikán Vincenzo Grossi, kňaz María de la Purísima Salvat Romero HCC, rehoľníčka Louis Martin, laik a manžel Marie-Azélie Martinová, laička a manželka

5. jún 2016, Vatikán Stanisław Papczyński MIC, kňaz a rehoľník Maria Elisabeth Hesselblad OSsS, rehoľníčka 4. september 2016, Vatikán Matka Tereza MC, rehoľníčka 16. október 2016, Vatikán Manuel González García, biskup José Gabriel del Rosario Brochero TOSD, kňaz Alfonso Maria Fusco, kňaz Lodovico Pavoni, kňaz Salomone Leclercq FSC, rehoľník Alžbeta od Najsvätejšej Trojice OCD, rehoľníčka José Sánchez del Río, laik a mučeník 13. máj 2017, Fatima František Marto, laik Hyacinta Marto, laička 16. október 2017, Rím Faustino Míguez SP, kňaz Angelo da Acri OFMCap., kňaz a rehoľník André de Soveral, kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci Cristóbal, Antonio a José, mučeníci 14. október 2018, Vatikán Pavol VI., pápež Óscar Arnulfo Romero, biskup Francesco Spinelli, kňaz Vincenzo Romano, kňaz Maria Katharina Kasper, rehoľníčka Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej, rehoľníčka Nunzio Sulprizio, laik 5. júl 2019, Vatikán Bartolomeo od Mučeníkov, arcibiskup a rehoľník 13. október 2019, Vatikán John Henry Newman, kardinál Mária Terézia Chiramel Mankidiyan, rehoľníčka Giuseppina Vanniniová, rehoľníčka Dulce Lopes Pontesová, rehoľníčka Marguerita Baysová, rehoľníčka 24. apríl 2021, Vatikán Margareta z Città di Castello

15. máj 2022, Vatikán Titus Brandsma, kňaz a mučeník Lazár Devasahayam, mučeník César de Bus, kňaz Luigi Maria Palazzolo, kňaz Giustino Maria Russolillo, kňaz Charles de Foucauld, kňaz Mária Rivierová, rehoľníčka Mária Františka od Ježiša, rehoľníčka Mária od Ježiša, rehoľníčka Mária Dominika Mantovaniová, rehoľníčka 9. október 2022, Vatikán Artémides Zatti, rehoľník Giovanni Battista Scalabrini, biskup 11. február 2024, Vatikán María Antonia de Paz Figueroa, rehoľníčka Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018)

Katolícka cirkev na Slovensku

Menovanie nových biskupov a ordinárov

Biskup	Dátum menovania	Úrad
Mons. Milan Lach SJ	19. apríl 2013	Prešovská archieparchia	pomocný biskup
		Titulárne sídlo Ostracina	titulárny biskup
	24. jún 2017	Parmská gréckokatolícka eparchia (USA)	apoštolský administrátor
	1. jún 2018		eparcha
	23. január 2023	Bratislavská eparchia	pomocný biskup
Mons. Ján Orosch	11. júl 2013	Trnavská arcidiecéza	arcibiskup
Mons. Stanislav Stolárik	21. marec 2015	Rožňavská diecéza	diecézny biskup
Mons. Dávid Tencer OFM Cap.	18. september 2015	Reykjavícka diecéza (Island)	diecézny biskup
Mons. Marek Forgáč	11. jún 2016	Košická arcidiecéza	pomocný biskup
		Titulárne sídlo Seleuciana	titulárny biskup
Mons. Giacomo Guido Ottonello	1. apríl 2017	Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike	apoštolský nuncius
Mons. Vladimír Fekete SDB.	8. december 2017	Titulárne sídlo Municipa	titulárny biskup
Mons. Marián Andrej Pacák CSsR.	5. júl 2018	Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia (Kanada)	eparcha
Mons. Cyril Vasiľ SJ	20. január 2020	Košická eparchia	apoštolský administrátor sede plena
	24. jún 2021		arcibiskup, eparcha
Mons. Ján Kuboš	25. marec 2020	Spišská diecéza	pomocný biskup
		Titulárne sídlo Quiza	titulárny biskup
Peter Sakmár	9. december 2020	Apoštolská administratúra v Atyrau (Kazachstan)	apoštolský administrátor ad nutum Sanctae Sedis
Mons. Peter Beňo	29. január 2021	Nitrianska diecéza	pomocný biskup
		Titulárne sídlo Amudarsa	titulárny biskup
Mons. Nicola Girasoli	2. júl 2022	Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike	apoštolský nuncius
Mons. František Trstenský	8. september 2023	Spišská diecéza	diecézny biskup
SEODr. Jonáš Jozef Maxim, MSU	26. október 2023	Prešovská archieparchia	arcibiskup, eparcha

Beatifikačné procesy

Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil Dekréty týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených.

Beatifikovaná osoba			Schválenie dekrétu	Beatifikačná slávnosť		Pápežský legát	Spomienka
Titus Zeman SDB	kňaz, salezián	mučeník za duchovné povolania	27. február 2017	30. september 2017	Bratislava	kardinál Angelo Amato SDB	8. január
Anna Kolesárová	laička	mučeníčka čistoty	6. marec 2018	1. september 2018	Košice	kardinál Giovanni Angelo Becciu	20. november
Ján Havlík	seminarista	mučeník vernosti	14. december 2023	31. august 2024	Šaštín	kardinál Marcello Semeraro	12. február

Apoštolská cesta na Slovensko

Pápež František navštívil Slovensko v dňoch 12. až 15. septembra 2021. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter. Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová ho pozvala počas jej oficiálnej zahraničnej cesty vo Vatikáne v decembri 2020, pápeža na Slovensko pozvali aj všetci slovenskí katolícki biskupi v mene celej Katolíckej cirkvi na Slovensku. Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu 4. júla 2021.

Pápež František navštívil mestá Bratislava, Košice, Prešov a Šaštín-Stráže. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v hlavnom meste. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s prezidentkou, predsedom parlamentu a premiérom, ale aj s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, členmi Spoločnosti Ježišovej, predstaviteľmi židovskej náboženskej obce, no nezabudol ani na mládež a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku Luník IX.

Dielo

Kópia buly Misericordiae vultus

Dokumenty pápeža Františka

Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov, tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na stránkach Vatikánu v angličtine, taliančine, španielčine, portugalčine, nemčine, francúzštine, poľštine, rumunčine a arabčine.

Encykliky

• Lumen fidei – o viere (Svetlo viery; slovenský preklad)
• Laudato si' – o starostlivosti o náš spoločný domov (Buď pochválený; slovenský preklad)
• Fratelli tutti – o bratstve a sociálnom priateľstve (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; slovenský preklad)

Apoštolské exhortácie

• Evangelii gaudium – o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete (Radosť evanjelia; slovenský preklad)
• Amoris laetitia – o láske v rodine (Radosť z lásky; slovenský preklad)
• Gaudete et exsultate – o povolaní k svätosti v súčasnom svete (Radujte sa a jasajte; slovenský preklad)
• Christis vivit – posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu (Kristus je živý; slovenský preklad)

Apoštolské koštitúcie

• Veritatis gaudium – o univerzitách a cirkevných fakultách (Radosť z pravdy; slovenský preklad)

Apoštolské listy

• Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života (slovenský preklad)
• Mitis Iudex Dominus Iesus – ktorým sa reformujú kánony Kódexu kánonického práva, týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
• Come una madre amorevole – o ochrane detí a zraniteľných dospelých (Ako láskavá matka; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
• Misericordia et misera (Bieda a milosrdenstvo; slovenský preklad)
• Magnum principium – ktorým sa mení kánon 838 Kódexu kánonického práva (Skvelý začiatok; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
• Vos estis lux mundi – o sexuálnom zneužívaní (Vy ste svetlo sveta; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
• Aperuit illis – ktorým sa ustanovuje slávenie Nedele Božieho slova (Otvoril sa im; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
• Admirabile signum – o význame a dôležitosti betlehemských jaslí (Pozoruhodné znamenie; slovenský preklad)
• Scripturae Sacrae affectus – pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. Hieronyma (Láska k Svätému písmu; slovenský preklad)
• Patris corde – pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi (Otcovo srdce; slovenský preklad)
• Spiritus Domini – o modifikácii kánonu 230 § 1 Kódexu kánonického práva, ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám lektorátu a akolytátu. (Pánov Duch; vydaný motu proprio; slovenský preklad)
• Antiquum Ministerium – o zriadení laického ministéria katechétu (Staré ministérium, vydaný motu proprio)
• Traditionis custodes – o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970 (Strážcovia tradície; vydaný motu proprio, slovenský preklad)

Buly

• Misericordiae vultus – bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva (Tvár milosrdenstva; slovenský preklad)

Knihy

• Meditaciones para religiosos, Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
• Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
• Reflexiones en esperanza, Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
• Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
• Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
• La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
• Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
• El verdadero poder es el servicio, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
• spoluautor s: Abraham Skorka: Sobre el Cielo y la Tierra, Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
• Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
• Mente abierta, corazón creyente, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.

V slovenčine

• Otvorená myseľ, veriace srdce, Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
• Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita, Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
• Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: O nebi a zemi, Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: Sobre el cielo y la tiera.

V češtine

• Opravdová moc je služba, Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4,
• Zkaženost a hřích, Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, Guarire dalla corruzione
• Promluvy z Argentiny, Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6

Reakcie

Veľmajster slobodomurárskej lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi 14. marca 2013 napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“

Zástanca teológie oslobodenia Leonardo Boff verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.

Pozri aj

• Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František (pápež)

Externé odkazy

• vatican.va Oficiálna stránka Vatikánu (po anglicky)
• Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu Archivované 2014-08-26 na Wayback Machine (po anglicky)
• CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-03-13, [cit. 2013-03-14]. Stránka Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.. (angl.)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov František (papež) na českej Wikipédii a Pope Francis na anglickej Wikipédii.

Predchodca: Benedikt XVI.

Pápež František (zoznam)

Nástupca: –